KDH chce chrániť tých, ktorí pomôžu pri odhaľovaní korupcie
Predseda KDH Ján Figeľ predložil do parlamentu návrh zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi.
Zákon má poskytnúť ochranu tým, ktorí pomohli napríklad pri objasňovaní korupčného správania, krádeže, sprenevery či zneužitia právomocí verejného činiteľa. NR SR sa návrhom bude zaoberať na marcovej schôdzi. Ako povedal Figeľ pre agentúru SITA, boj s korupciou nepozná zázračné riešenia.
„Existujú však kroky, konkrétne opatrenia, ktoré znižujú priestor pre korupciu a jedným z nich je aj predložený návrh zákona,“ povedal.
Úprava bola súčasťou programu Ivety Radičovej
Navrhovaná právna úprava bola súčasťou programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej. Prípravu zákona mala na starosti pracovná skupina pod vedením vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva vnútra Maroša Žilinku.
Návrh zákona sa týka vybraných trestných činov, ktoré majú dopad na verejný záujem a sú páchané osobami, ktoré plnia priamo alebo sprostredkovane úlohy vo verejnom záujme.
Podľa kresťanských demokratov je preto spoločensky žiaduce motivovať objasňovanie týchto vybraných trestných činov a zisťovať a usvedčovať ich páchateľov. „KDH už pred voľbami 2012 predstavilo sedem protikorupčných opatrení, ktoré by významnou mierou prispeli k vyššej transparentnosti, ale aj vymožiteľnosti práva. Vláda Smeru má opäť príležitosť ukázať, či to s riešením korupcie na Slovensku myslí vážne,“ dodal Ján Figeľ.
Poskytnú aj ochranu
Cieľom návrhu zákona je poskytnutie ochrany osobám, ktoré v rámci pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov získali informácie o spáchaní taxatívne vymenovaných trestných činov a poskytli ich orgánom činným v trestnom konaní.
Podľa Figeľa je preto spoločensky žiaduce motivovať objasňovanie týchto vybraných trestných činov a zisťovať a usvedčovať ich páchateľov. Súčasťou tejto motivácie je aj poskytnutie ochrany, založenej na princípe predchádzajúceho súhlasu s právnym úkonom, alebo rozhodnutím zamestnávateľa, ktorým sa dosahuje právny status chránenej osoby ako zamestnanca.
Ako autoritu, ktorá udeľuje predchádzajúci súhlas, Figeľ navrhuje Národný inšpektorát práce a vo vzťahu k zamestnancom Národného inšpektorátu práce má byť touto autoritou ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ochrana sa poskytne tomu, kto v trestnom konaní podal oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný vybraný trestný čin alebo vypovedal ako svedok alebo poskytol iný dôkaz o skutočnostiach, ktoré súvisia s činnosťou jeho zamestnávateľa.
Ochranu môže získať aj ten, kto významnou mierou môže prispieť alebo prispel k objasneniu vybraného trestného činu alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jeho páchateľa a podal žiadosť o poskytnutie ochrany.
Žiadosť o poskytnutie ochrany možno podať kedykoľvek v priebehu trestného konania. Ak prokurátor alebo súd zistí, že sú splnené podmienky na poskytnutie ochrany, písomne oznámi úradu, zamestnávateľovi a fyzickej osobe, ktorá požiadala o poskytnutie ochrany, že sa chránenej osobe poskytuje.
Následne zamestnávateľ môže robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch alebo obdobných pracovných vzťahoch voči chránenej osobe, na ktoré sa nevyžaduje jej súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom úradu, inak je tento právny úkon neplatný. Chránená osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci.
Ministerstvo spravodlivosti môže poskytnúť chránenej osobe na základe jej žiadosti odmenu až do výšky 10 percent uchráneného alebo vráteného majetku, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu. Celková suma odmeny však nesmie presiahnuť paťdesiatnásobok minimálnej mzdy.
KDH sa s Lipšicom predbieha v boji s korupciou
Parlament bude v marci zrejme rokovať o dvoch takmer totožných normách. KDH i nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic predložili do parlamentu návrh zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi.
Obom slúžil ako podklad návrh, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra ešte za vlády Ivety Radičovej. KDH i Lipšic návrhy zákonov predložili do podateľne parlamentu v piatok. Ako povedal pre agentúru SITA predseda KDH Ján Figeľ, na predložení zákona sa dohodlo predsedníctvo hnutia pred dvomi týždňami. Lipšic avizoval piatočnú tlačovú besedu vo štvrtok.
Lipšic nechce komentovať spôsob, že on oznámi tlačovú konferenciu a iná strana to urobí tesne pred tým. „Takto fungoval Robert Fico pri preukazovaní pôvodu majetku. Je mi ľúto, keď tieto metódy používa niekto iný,“ povedal s tým, že už keď v roku 2010 prišiel na ministerstvo vnútra oznámil, že chce taký zákon pripraviť. „Považujem to za detinské, ale každý robí čo vie a môže,“ vyhlásil. Ak chce podľa jeho vyjadrenia KDH týmto spôsobom fungovať, tak je to ich rozhodnutie, ktoré nechce komentovať.
Lipšic predkladá zákon, pretože na Slovensku sú mnohé protikorupčné linky, ale často oznamovatelia trestnej činnosti, korupcie, zneužívania právomocí verejného činiteľa či iných majetkových trestných činov nakoniec doplatia na to, že prejavia odvahu a hrdinstvo. „Bolo mnoho prípadov, keď ten, čo poukázal na nezákonnosť vo svojom zamestnaní, či to bola referentka na právnickej fakulte, zamestnanec štátnych lesov alebo policajtka v budove parlamentu, nie ten verejný funkcionár, ktorý porušil zákon, alebo sa správal hulvátsky, bol následne postihnutý, ale naopak. Postihnutý bol človek, ktorý na to poukázal,“ zdôraznil Lipšic. Podľa neho je absurdné, aby v tejto krajine ľudia, ktorí nájdu odvahu a poukážu na nezákonné konanie, dajú konkrétne dôkazy o takomto konaní, boli nakoniec diskriminovaní, vyhodení z práce, aby mali problém obstarať si svoje živobytie len preto, že prejavia občiansku odvahu.
Lipšic rovnako aj KDH chcú zákonom zabezpečiť, aby oznamovatelia trestnej činnosti boli chránení v pracovnoprávnych vzťahoch a nebolo ich možné preložiť, vyhodiť, pokiaľ k tomu nedá súhlas Národný inšpektorát práce. Takéto rozhodnutie tiež bude musieť byť zamestnávateľom preukázané, že nemá súvislosť s oznámením, ktoré zamestnanec urobil, aby preukázal trestnú činnosť.
Rovnako návrh zákona umožní podľa kresťanských demokratov i Lipšica, aby boli odmeňovaní do výšky desiatich percent z toho čo zachránia tí ľudia, ktorí nahlásia trestnú činnosť vo svojom okolí. Maximálne by však malo ísť o päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. „Na Slovensku by konečne malo nastať, že oznamovatelia trestných činov budú chránení spoločnosťou a boli postihovaní tí, ktorí porušujú zákon,“ povedal Lipšic. Predpokladá, že opozícia návrh podporí, pretože bol súčasťou programu vlády Radičovej a údajne ani súčasný minister vnútra Robert Kaliňák nemá voči nemu výhrady.
„Existujú však kroky, konkrétne opatrenia, ktoré znižujú priestor pre korupciu a jedným z nich je aj predložený návrh zákona,“ povedal.
Úprava bola súčasťou programu Ivety Radičovej
Navrhovaná právna úprava bola súčasťou programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej. Prípravu zákona mala na starosti pracovná skupina pod vedením vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva vnútra Maroša Žilinku.
Návrh zákona sa týka vybraných trestných činov, ktoré majú dopad na verejný záujem a sú páchané osobami, ktoré plnia priamo alebo sprostredkovane úlohy vo verejnom záujme.
Podľa kresťanských demokratov je preto spoločensky žiaduce motivovať objasňovanie týchto vybraných trestných činov a zisťovať a usvedčovať ich páchateľov. „KDH už pred voľbami 2012 predstavilo sedem protikorupčných opatrení, ktoré by významnou mierou prispeli k vyššej transparentnosti, ale aj vymožiteľnosti práva. Vláda Smeru má opäť príležitosť ukázať, či to s riešením korupcie na Slovensku myslí vážne,“ dodal Ján Figeľ.
Poskytnú aj ochranu
Cieľom návrhu zákona je poskytnutie ochrany osobám, ktoré v rámci pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov získali informácie o spáchaní taxatívne vymenovaných trestných činov a poskytli ich orgánom činným v trestnom konaní.
Podľa Figeľa je preto spoločensky žiaduce motivovať objasňovanie týchto vybraných trestných činov a zisťovať a usvedčovať ich páchateľov. Súčasťou tejto motivácie je aj poskytnutie ochrany, založenej na princípe predchádzajúceho súhlasu s právnym úkonom, alebo rozhodnutím zamestnávateľa, ktorým sa dosahuje právny status chránenej osoby ako zamestnanca.
Ako autoritu, ktorá udeľuje predchádzajúci súhlas, Figeľ navrhuje Národný inšpektorát práce a vo vzťahu k zamestnancom Národného inšpektorátu práce má byť touto autoritou ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ochrana sa poskytne tomu, kto v trestnom konaní podal oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný vybraný trestný čin alebo vypovedal ako svedok alebo poskytol iný dôkaz o skutočnostiach, ktoré súvisia s činnosťou jeho zamestnávateľa.
Ochranu môže získať aj ten, kto významnou mierou môže prispieť alebo prispel k objasneniu vybraného trestného činu alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jeho páchateľa a podal žiadosť o poskytnutie ochrany.
Žiadosť o poskytnutie ochrany možno podať kedykoľvek v priebehu trestného konania. Ak prokurátor alebo súd zistí, že sú splnené podmienky na poskytnutie ochrany, písomne oznámi úradu, zamestnávateľovi a fyzickej osobe, ktorá požiadala o poskytnutie ochrany, že sa chránenej osobe poskytuje.
Následne zamestnávateľ môže robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch alebo obdobných pracovných vzťahoch voči chránenej osobe, na ktoré sa nevyžaduje jej súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom úradu, inak je tento právny úkon neplatný. Chránená osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci.
Ministerstvo spravodlivosti môže poskytnúť chránenej osobe na základe jej žiadosti odmenu až do výšky 10 percent uchráneného alebo vráteného majetku, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu. Celková suma odmeny však nesmie presiahnuť paťdesiatnásobok minimálnej mzdy.
KDH sa s Lipšicom predbieha v boji s korupciou
Parlament bude v marci zrejme rokovať o dvoch takmer totožných normách. KDH i nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic predložili do parlamentu návrh zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi.
Obom slúžil ako podklad návrh, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra ešte za vlády Ivety Radičovej. KDH i Lipšic návrhy zákonov predložili do podateľne parlamentu v piatok. Ako povedal pre agentúru SITA predseda KDH Ján Figeľ, na predložení zákona sa dohodlo predsedníctvo hnutia pred dvomi týždňami. Lipšic avizoval piatočnú tlačovú besedu vo štvrtok.
Lipšic nechce komentovať spôsob, že on oznámi tlačovú konferenciu a iná strana to urobí tesne pred tým. „Takto fungoval Robert Fico pri preukazovaní pôvodu majetku. Je mi ľúto, keď tieto metódy používa niekto iný,“ povedal s tým, že už keď v roku 2010 prišiel na ministerstvo vnútra oznámil, že chce taký zákon pripraviť. „Považujem to za detinské, ale každý robí čo vie a môže,“ vyhlásil. Ak chce podľa jeho vyjadrenia KDH týmto spôsobom fungovať, tak je to ich rozhodnutie, ktoré nechce komentovať.
Lipšic predkladá zákon, pretože na Slovensku sú mnohé protikorupčné linky, ale často oznamovatelia trestnej činnosti, korupcie, zneužívania právomocí verejného činiteľa či iných majetkových trestných činov nakoniec doplatia na to, že prejavia odvahu a hrdinstvo. „Bolo mnoho prípadov, keď ten, čo poukázal na nezákonnosť vo svojom zamestnaní, či to bola referentka na právnickej fakulte, zamestnanec štátnych lesov alebo policajtka v budove parlamentu, nie ten verejný funkcionár, ktorý porušil zákon, alebo sa správal hulvátsky, bol následne postihnutý, ale naopak. Postihnutý bol človek, ktorý na to poukázal,“ zdôraznil Lipšic. Podľa neho je absurdné, aby v tejto krajine ľudia, ktorí nájdu odvahu a poukážu na nezákonné konanie, dajú konkrétne dôkazy o takomto konaní, boli nakoniec diskriminovaní, vyhodení z práce, aby mali problém obstarať si svoje živobytie len preto, že prejavia občiansku odvahu.
Lipšic rovnako aj KDH chcú zákonom zabezpečiť, aby oznamovatelia trestnej činnosti boli chránení v pracovnoprávnych vzťahoch a nebolo ich možné preložiť, vyhodiť, pokiaľ k tomu nedá súhlas Národný inšpektorát práce. Takéto rozhodnutie tiež bude musieť byť zamestnávateľom preukázané, že nemá súvislosť s oznámením, ktoré zamestnanec urobil, aby preukázal trestnú činnosť.
Rovnako návrh zákona umožní podľa kresťanských demokratov i Lipšica, aby boli odmeňovaní do výšky desiatich percent z toho čo zachránia tí ľudia, ktorí nahlásia trestnú činnosť vo svojom okolí. Maximálne by však malo ísť o päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. „Na Slovensku by konečne malo nastať, že oznamovatelia trestných činov budú chránení spoločnosťou a boli postihovaní tí, ktorí porušujú zákon,“ povedal Lipšic. Predpokladá, že opozícia návrh podporí, pretože bol súčasťou programu vlády Radičovej a údajne ani súčasný minister vnútra Robert Kaliňák nemá voči nemu výhrady.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Vianočné menu môže byť chutné aj zdravé, treba si ho vopred naplánovať
DNES - 9:07Domáce
Štedrovečerné menu môže byť chutné a zdravé zároveň. Treba si ho vopred dobre naplánovať a nákupy potravín voliť primerane.
M. Šimkovičová: O Rade STVR musia rozhodnúť poslanci
DNES - 8:28Domáce
Z legislatívnych úprav, ktoré v rámci mediálnych zákonov v končiacom sa roku schválila Národná rada SR, zvýrazňuje ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová zákon o STVR.
Prezident: Slovensku želám pred sviatkami pokoj, ale aj úsmev
DNES - 7:15Domáce
Vianočné sviatky sú príležitosťou trochu sa stíšiť a stráviť čas so svojimi blízkymi, rozprávať sa s nimi.
Fico hovoril s Putinom o Ukrajine i vzťahoch s Ruskom, ktoré chce štandardizovať
DNES - 6:22Domáce
Predseda vlády SR Robert Fico sa v nedeľu v Moskve pracovne stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Tomáš Taraba: Rokovania premiéra s V. Putinom nie sú žiadnou zradou spojencov
DNES - 6:11Domáce
Tomáš Taraba odmieta tvrdenia, že návšteva premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v Moskve a jeho rokovania s ruským prezidentom Vladimírom Putinom sú zradou spojencov.
Vosveteit.sk
