Pätina zamestnancov ma vyššie vzdelanie, než im treba

Práve do tejto skupiny podľa analytikov banky patrí aj mnoho slovenských stredoškolákov a vysokoškolákov, ktorí nevyštudovali odbor, o ktorý je na pracovnom trhu záujem. "Príčinu takéhoto stavu môžeme hľadať aj v nedostatočnom prepojení medzi vzdelávacím systémom a trhom práce.

Po kvalifikáciách nie je dopyt

Na pracovný trh v dôsledku toho každým rokom pribúdajú absolventi, ktorí sú síce vzdelaní, no po ich kvalifikácii nie je zo strany zamestnávateľov dostatočný dopyt," tvrdí analytička banky.

Vyššiu než požadovanú kvalifikáciu zvyknú mať napríklad aj cudzinci, ktorí prišli za prácou na Slovensko alebo zamestnanci pracujúci na polovičný úväzok. "V kategórii prekvalifikovaných pracovníkov by sme ale určite našli aj takých, ktorí si vybrali prácu s nižším požadovaným vzdelaním dobrovoľne. Motívov môže byť pritom viacero. Napríklad snaha zažívať menej stresu či mať viac voľného času na starostlivosť o rodinu alebo na svoje vlastné koníčky a záľuby," uvádza Glasová.

Rebríčku kraľujú Japonci

V mnohých vyspelých ekonomikách je podiel ľudí vykonávajúcich prácu, na ktorú by im stačilo aj nižšie vzdelanie, vyšší ako na Slovensku. "Rebríčku prekvalifikovaných pracovníkov kraľujú Japonci, nájdeme tu však aj ďalšie vyspelé krajiny ako Veľkú Britániu, Austráliu, Írsko, Kanadu či Nemecko. Naopak, najnižší podiel prekvalifikovaných zamestnancov evidovali Taliansko a Holandsko," informuje analytička Poštovej banky.

Spomedzi 22 krajín, ktoré sa zúčastnili prieskumu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Slovensko vykázalo najnižší podiel pracovníkov (4,1 %) s kvalifikáciou nedostatočnou na výkon ich práce. Len každý dvadsiaty piaty Slovák tak vykonáva prácu, na ktorú nemá dostatočné vzdelanie. S podielom zhruba 8 % nasledujú susedná Česká republika a Japonsko. Na druhej strane, až vyše pätina Talianov a Švédov je vzhľadom na svoju prácu nedostatočne kvalifikovaná.