Ruské jednotky obsadili ďalšie letisko na Kryme

Neidentifikovateľné vojenské vozidlo blokuje cestu k vojenskému letisku pri čiernomorskom prístave Sevastopol na Kryme v sobotu 1. marca 2014.

Ruské jednotky obsadili bývalé letisko v meste Džankoj na východnom pobreží Krymského polostrova, informovali dnes ukrajinské i ruské médiá. 

Podľa agentúry Interfax bolo zaznamenaných aj viacero prípadov, keď neznámi "vyjednávači" prehovárali ukrajinských vojakov, aby zložili zbrane a prešli na stranu "legitímnej vlády" Krymskej republiky. 

Po areáli letiska v Džankoji sa stále presúvajú nákladné autá typu KAMaz s ruskými evidenčnými značkami, spresnilo ukrajinské Centrum novinárskeho prieskumu. Podľa slov jeho spravodajcu po obvode letiska stoja vojaci s guľometmi a automatickými zbraňami. 

Agentúra UNIAN informovala, že po trase Charkov-Simferopoľ na Krym stále prichádzajú ďalšie vozidlá s ruskými ŠPZ, ktoré sa zastavujú v Džankoji. UNIAN pripomína, že na územie Krymu od soboty večera vchádzajú autobusy s Rusmi vo vojenských uniformách bez rozlišovacích znakov. Podľa miestnych obyvateľov sa označujú za kozákov.

Agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na zdroje na ukrajinskom ministerstve obrany informovala, že ruskí vojaci pod hrozbou použitia zbraní v sobotu večer odviezli z kasární ukrajinskej armády v meste Sudak na Kryme automatické zbrane, pištole a muníciu.

V Sevastopole zasa v sobotu obsadili výcvikové centrum ukrajinského námorníctva.

Predstaviteľ dočasného ukrajinského prezidenta na Kryme Serhij Kunicyn dnes podľa UNIAN ubezpečil, že ukrajinskí vojaci a štátni úradníci zostávajú verní ústave Ukrajinskej republiky. 

"Oni slúžia národu Ukrajiny, nie Turčynovovi, či Kunicynovi," spresnil Kunicyn, ktorý uviedol, že nemá informácie o tom, že by niektorý zo štátnych úradníkov vypovedal prísahu.

Napriek tomu, že Turčynov neuznal novú krymskú vládu, Kunicyn jej členom odporúča, aby pokračovali v práci, pretože "v danej situácii je nutný dialóg".

Kunicyn upozornil, že v súvislosti s vývojom situácie treba brať do úvahy aj fakt, že na území autonómnej Krymskej republiky žije 25 percent etnických Ukrajincov a 15 percent etnických Tatárov, ktorí "kategoricky nesúhlasia s vyslaním ruských jednotiek na Krym".

V súvislosti s vývojom na Krymskom polostrove uviedol v sobotu dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov ukrajinské ozbrojené sily do stavu najvyššej bojovej pohotovosti. Radikálne hnutie Pravý sektor vyzvalo svojich príslušníkov na mobilizáciu. Ako dnes na svojej stráne na sieti Facebook uviedol poslanec ukrajinského parlamentu Andrij Parubij, vojenské správy vo viacerých mestách, napríklad v Kyjeve či meste Kryvyj Rih, kontaktujú mužov v zálohe, aby sa dostavili na preškolenie. Armádni predstavitelia pritom nepoužívajú termín "mobilizácia".

Uvedenie ukrajinskej armády do najvyššej bojovej pohotovosti je reakciou na sobotňajšie rozhodnutie ruskej Rady federácie, hornej komory parlamentu, ktorá súhlasila s vyslaním ruských jednotiek na Krym.

Ukrajinskí exprezidenti vyzvali na vypovedanie zmlúv o pobyte ruskej flotily

Traja bývalí prezidenti Ukrajiny vyzvali v noci nadnes na vypovedanie Charkovských dohôd z roku 2010, ktorými sa predĺži pobyt ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme.

O výzve Viktora Kravčuka, Leonida Kučmu a Viktora Juščenka informovala dnes ukrajinská agentúra UNIAN, ktorá sa odvolala na informáciu denníka Ukrajinskaja pravda. Kučmova tlačová služba však dnes medzičasom informovala, že druhý ukrajinský prezident so žiadnym vyhlásením v tomto duchu nevystúpil. 

Vyhlásenie upozorňuje, že ukrajinský národ je prvýkrát vo svojich novodobých dejinách vystavený kríze, ktorá ohrozuje jednotu, suverenitu a štátnosť a môže prerásť do zničenia Ukrajiny; Ukrajina, ktorá sa začína spamätávať z hlbokej politickej krízy, sa ocitla na prahu eskalácie konfliktu vykazujúceho všetky znaky vojenskej agresie.

Prezidenti obvinili Rusko, že zneužilo vnútropolitické problémy na Ukrajine a v súlade so svojimi záujmami sa začalo zahrávať s tzv. krymskou kartou, pričom zabudlo na svoje záväzky voči Ukrajine.

Exprezidenti požiadali ruského lídra Vladimira Putina, aby vnútropolitickú situáciu na Ukrajine vyhodnotil bez predsudkov, ich štátu reálne priznal právo na sebaurčenie a nemeniteľnosť hraníc a prejavil úctu štátnej suverenite Ukrajiny.

Na Radu federácie a Štátnu dumu, ktoré sú hornou a dolnou komorou ruského Federálneho zhromaždenia, sa obrátili s výzvou "urobiť krok späť, vzdať sa rozhodnutia o vojenskej intervencii, ktoré môže znepriateliť Rusov a Ukrajincov".

Súčasné ukrajinské vedenie prezidenti podľa dokumentu vyzvali, aby pri prijímaní rozhodnutí brali do úvahy historické osobitosti Ukrajiny, veľmi pozorne načúvali názorom z regiónov a nerozhodovali v chvate o záležitostiach, ktoré by mohli vyvolať vyostrenie nálad v spoločnosti.

Na Radu bezpečnosti Ukrajiny a generálnu prokuratúru trojica prezidentov apelovala, aby okamžite reagovali na akýkoľvek pokus o rozkol na Ukrajine a prejavili aj rozhodnosť a zdržanlivosť.

"Adekvátna reakcia bezpečnostných štruktúr a vedenia krajiny ešte môže zabrániť tomu, aby sa na mape Európy objavil ďalšie ohnisko napätia," uviedli exprezidenti.

Domnievajú sa tiež, že ukrajinský parlament by sa čo najskôr mal zísť na mimoriadnom zasadnutí a zrušiť Charkovské dohody, podpísané v roku 2010 vtedajšími prezidentmi Ruska a Ukrajiny, Dmitrijom Medvedevom a Viktorom Janukovyčom. Na základe zmluvy sa počínajúc rokom 2017 o 25 rokov predlžuje pobyt Čiernomorskej flotily na Kryme s možnosťou ďalšieho predĺženia o päť-šesť rokov v prípade, že niektorá zo strán o to prejaví záujem.

Ukrajinský parlament by mal podľa prezidentov vyhlásiť aj mobilizáciu a apelovať na urýchlené podpísanie asociačnej zmluvy medzi Ukrajinou a EÚ.

Vyzvali tiež svetové spoločenstvo, najmä štáty, ktorú sú garantmi bezpečnosti Ukrajiny, aby plnili svoje záväzky a aktívne sa zapojili do snáh o urovnanie najnovšej krízy na Ukrajine.