Slovenskú ekonomiku v závere roka potiahli aj investície

Ročný rast pod percentom

V medzikvartálnom porovnaní v štvrtom kvartáli 2013 oproti tretiemu štvrťroku vlaňajška hospodárstvo po sezónnom očistení stúplo o 0,4 %. V bežných cenách dosiahol objem vyprodukovaného hrubého domáceho produktu v posledných troch mesiacoch minulého roka 18,393 mld. eur, čo znamenalo medziročný nárast o 1,5 %.

Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, za celý rok 2013 tak slovenské hospodárstvo evidovalo reálny rast na úrovni 0,9 %. V porovnaní s rokom 2012 to znamenalo spomalenie dynamiky o 0,9 percentuálneho bodu. Vlani sa vyprodukoval hrubý domáci produkt v objeme 72,134 mld. eur, čo v medziročnom porovnaní znamenalo v bežných cenách nárast o 1,5 %.

Hospodársky rast počas predchádzajúcich deviatich štvrťrokov pritom podľa štatistikov ovplyvňoval výlučne medziročný rast zahraničného dopytu. "V štvrtom štvrťroku 2013 sa tento trend prerušil a k pozitívnemu vývoju prispel aj domáci dopyt," uvádza sa v správe úradu. Pri zahraničnom dopyte štatistici upozorňujú na spomalenie medziročnej dynamiky vývozu o 1,6 bodu na 6,6 % pri súčasnom zvyšovaní dynamiky importov o 2,9 percentuálneho bodu na 7,4 %.

HDP ťahali IT služby

"Zvýšenie domáceho dopytu o 2,2 % v rozhodujúcej miere ovplyvnil investičný dopyt," uvádza štatistický úrad. Po siedmich štvrťrokoch medziročného poklesu tvorba hrubého kapitálu vzrástla o 7,7 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 4 %. Vyššia bola aj konečná spotreba verejnej správy o 2,5 % a konečná spotreba domácností o 0,4 %. Klesla len konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,3 %.

Výrazný nárast investícii v roku 2013 bol podľa generálneho riaditeľa sekcie makroekonomických štatistík ŠÚ SR Františka Bernadiča spôsobený bázickým efektom, pretože v roku 2012 sa investovalo relatívne málo. Ako druhý faktor, ktorý súvisí s nižším vplyvom čistého exportu ako doteraz, označil Bernadič nárast dovozu a konkrétne nárast dovozu investičných celkov. "Inými slovami, keď sa zvýšil dovoz pri stále slušnej dynamike vývozu, znížilo sa rozpätie medzi vývozom a dovozom, čiže čistý export nemal až takú váhu ako doteraz. A z dovozu, keďže to priamo vošlo do investícií, čo je zložka domáceho dopytu, výrazne to ovplyvnilo domáci dopyt," uviedol v stredu na tlačovej konferencie Bernadič.

Z produkčného hľadiska vývoj hrubého domáceho produktu v štvrtom štvrťroku súvisel s rastom pridanej hodnoty v informačných a komunikačných činnostiach o 11,7 %, vo finančných a poisťovacích činnostiach o 9,4 %, v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 5,4 %, v odborných, vedeckých a technických činnostiach, v administratívnych službách o 2,7 %, v umení, zábave a v rekreácii, v ostatných činnostiach o 2,6 %, vo veľkoobchode a v maloobchode, v oprave motorových vozidiel a motocyklov, v doprave a skladovaní, v ubytovaní a stravovaní o 1,5 %, v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove o 1,1 % a v priemysle o 0,8 %.

Pridaná hodnota klesla len v stavebníctve o 3,5 % a vo verejnej správe, obrane, povinnom sociálnom zabezpečení, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 1,1 %.

Analytici hovoria o presúvaní sentimentu

"Zotavenie investícií nám naznačuje, že pozitívny sentiment z eurozóny súvisiaci s oživovaním hospodárstva sa pomaly presúva aj na našich podnikateľov," uviedol na margo zverejnených údajov analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. Ako doplnil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, prekvapil najmä rast súkromných investícií, kde sa očakávala skôr stagnácia. "Investície súkromného sektora pritom potiahol aj automobilový priemysel, kde investície opäť medziročne rástli," konštatoval.

Hospodársky rast tak bol koncom roka ťahaný takmer výlučne domácim dopytom, kým v predchádzajúcich štvrťrokoch to bol iba čistý export. V poslednom vlaňajšom štvrťroku však dovozy rástli rýchlejšie ako vývozy, čo sa stalo prvýkrát od polovice roka 2011.

Slovenské hospodárstvo si tak napriek postupnému zvyšovaniu dynamiky koncom roka vlani pripísalo najpomalší rast od krízového roku 2009. Spôsobilo to najmä spomalenie na prelome roku 2012 a 2013 kvôli nižšiemu zahraničnému dopytu v dôsledku recesie vo väčšine krajín Európskej únie. Pozitívne trendy nastolené v druhej polovici minulého roka by však mali pretrvať aj v tomto roku.

"Očakávame, že rast ekonomiky sa bude ďalej zrýchľovať pod vplyvom zlepšujúceho sa externého prostredia, ale aj oživujúcej sa domácej spotreby. Náš odhad rastu hrubého domáceho produktu v roku 2014 ponechávame na úrovni 2,9 %," dodal Koršňák.

Rast slovenského HDP bol nad priemerom EÚ

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v záverečnom štvrťroku vlaňajška medzikvartálne posilnil o 0,3 % a v rámci celej 28-člennej Európskej únie sa zväčšil o 0,4 %. Medziročne ekonomika eurozóny podľa sezónne upravených údajov v štvrtom kvartáli posilnila o 0,5 % a v rámci celej EÚ o 1,1 %. Za celý minulý rok HDP eurozóny klesol o 0,5 %, ale ekonomika celej EÚ o 0,1 % vzrástla. Vyplýva to z druhého odhadu štatistického úradu EÚ Eurostat, ktorý zverejnil v stredu.

Hospodárstvo Slovenska sa v štvrtom kvartáli minulého roka vyvíjalo mierne lepšie, ako bol priemer za celú Európsku úniu. Za október až december slovenská ekonomika medzikvartálne posilnila o 0,4 %, čiže rovnako, ako bol priemer celej EÚ. V porovnaní so štvrtým kvartálom 2012 sa však zväčšila o 1,3 %, pričom rast za celú EÚ bol na úrovni 1,1 %.

V rámci členských krajín únie, z ktorých mal Eurostat údaje k dispozícii, sa ekonomika v októbri až decembri 2013 medzikvartálne najvýraznejšie zväčšila vo Švédsku (+1,7 %), v Českej republike (+1,6 %), v Rumunsku (+1,5 %) a v Litve a v Slovinsku (zhodne +1,2 %). Medzikvartálne oslabenie hospodárstva evidovali na Cypre (-1 %), v Dánsku (-0,5 %), vo Fínsku (-0,3 %) a v Estónsku (-0,1 %).