Odborníka prekvapilo, že Ústavný súd odmietol ombudsmanku

Ako pre agentúru SITA uviedol Marián Giba z Právnickej fakulty UK, verejný ochranca práv môže na ÚS SR napadnúť akýkoľvek zákon, ak je podľa neho v rozpore so základnými právami v Ústave SR alebo medzinárodnými zmluvami. Jana Dubovcová podala z vlastnej iniciatívy návrh na ústavný súd, pretože je presvedčená, že niektoré ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a zákona o azyle sú v rozpore s Ústavou SR, ale aj s viacerými medzinárodnými dohovormi.

Nepoznajú presný dôvod

ÚS SR návrh odmietol v stredu 5. marca. "Zatiaľ nepoznáme presné odôvodnenie rozhodnutia súdu, no vzhľadom na to, že verejná ochrankyňa práv namietala práve možné porušenie základných práv, na prvý pohľad sa mi zdá prekvapivé, že sa tým ústavný súd odmietol zaoberať," poznamenal odborník.

Jana Dubovcová zatiaľ dôvody rozhodnutia sudcov ÚS SR podrobne nepozná, nevie teda, čím sa riadila ich právna úvaha. "Rozhodnutie súdu plne rešpektujem, no môj právny názor vychádza z toho, že verejný ochranca práv v zmysle ústavy ale aj príslušného zákona má právo podávať návrhy na začatie konania o súlade s ústavou," píše sa v stanovisku ombudsmanky Jany Dubovcovej, ktoré agentúre SITA poslala jej poradkyňa pre komunikáciu Alena Kuišová.

Podnety dostáva pravidelne

Podľa zákona o verejnom ochrancovi práv môže ombudsmanka konať buď na základe podnetu, alebo z vlastnej iniciatívy. Ak má niekto podľa jej slov pri svojom konaní pochybnosti o tom, či sú niektoré ustanovenia zákona v súlade s ústavou, má nielen oprávnenie, ale možno až povinnosť obrátiť sa na ústavný súd. "Podstatou návrhu je, že ide o ochranu základných práv a slobôd," uviedla ombudsmanka.

Podnety, ktoré sa týkajú tejto otázky, dostáva jej kancelária pravidelne. "Ak má byť dôvodom rozhodnutia ústavného súdu len to, že som sa naň neobrátila na základe konkrétneho podnetu, je len otázkou času, kedy sa v tejto veci na ústavný súd obrátim znova," poznamenala Dubovcová s tým, že je presvedčená, že tento návrh je opodstatnený. "Ak ide len o procedúru, tak ide vlastne aj o to, akú pôsobnosť je ústavný súd svojím výkladom ochotný umožniť verejnému ochrancovi práv," doplnila pre agentúru SITA.

Bezpečnostný záujem

Ústavný súd mal podľa Jany Dubovcovej posúdiť súlad ustanovení zákona o pobyte cudzincov a zákona o azyle s ústavou, s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Napadnuté ustanovenia totiž podľa nej umožňujú, aby policajné útvary a Migračný úrad MV SR odôvodňovali niektoré svoje rozhodnutia iba skutočnosťou, že "..ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky."

Ombudsmanka je presvedčená, že takéto legislatívne riešenie nie je v súlade s požiadavkou o rovnom postavení strán v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Zároveň odôvodnenie odkazujúce iba na bezpečnostný záujem Slovenska nie je podľa jej názoru v súlade s ústavnými garanciami a garanciami, čo pre spravodlivé konanie poskytujú medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná. "Neumožňuje totiž dotknutým osobám účinne sa brániť a ani predkladať dôkazy, ktorými by sa dali vyvrátiť skutočnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia policajných útvarov alebo Migračného úradu MV SR," argumentovala vlani v novembri Dubovcová.