Ukrajinský prezident chce gardu, Krym vyhlásil nezávislosť

Súvisiace:

Americký šéf diplomacie Kerry sa odmietol stretnúť s Putinom

Janukovyč prehovoril z Ruska, Ukrajinu varoval pred vojnou

Je to legálne, zopakoval Putin Merkelovej a Cameronovi

Posilnenie pred referendom

Oleksandr Turchynov v utorok požiadal parlament, aby schválil rozhodnutie zmeniť ukrajinské jednotky ministerstva vnútra na národnú gardu, ktorá by mala "brániť krajinu a jej obyvateľov pred kriminálnikmi a vonkajšou a vnútornou agresiou".

Tuchynov povedal, že mobilizácia sa bude týkať tých, čo v minulosti slúžili v armáde ako aj dobrovoľníkov. Ruské jednotky posilnili pred diskutabilným referendom plánovaným na nedeľu kontrolu na ukrajinskom polostrove Krym s cieľom pripojiť ho k Rusku.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Nezávislosť Krymu od Ukrajiny

Ešte pred ľudovým hlasovaním o štatúte ukrajinského polostrova Krym tamojší proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny. Za takýto krok sa vyslovilo 78 z 81 poslancov. Zákonodarcovia schválili v utorok "vyhlásenie nezávislosti Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ", uviedol parlament vo vyhlásení.

V nedeľu majú obyvatelia Krymu v referende rozhodnúť o tom, či polostrov ostane súčasťou Ukrajiny, alebo sa pripojí k Rusku. Referendum by však mohlo byť len formalitou, pretože parlament Krymskej autonómnej republiky už vo štvrtok požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii, s čím Moskva súhlasí. Uviedla rakúska televízna stanica ORF.

Pomoc od Británie a USA

Ukrajinský parlament zároveň v utorok vyzval Veľkú Britániu a Spojené štáty ako krajiny poskytujúce bývalej sovietskej republike bezpečnostné záruky, aby na obranu jej územnej celistvosti použili všetky dostupné prostriedky vrátane vojenských. Informuje o tom správa na internetovom portáli agentúry Interfax-Ukrajina, podľa ktorej výzvu podporilo 263 z 322 prítomných poslancov.

Parlament vyzval aj Rusko ako ďalšieho zo signatárov takzvaného Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, aby "bezodkladne stiahlo svoje vojsko z ukrajinského územia, zastavilo agresiu voči ukrajinskému štátu a garantovalo jeho územnú celistvosť a nezávislosť". Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Jevhen Perebjinis, ktorého cituje Interfax-Ukrajina, sa v utorok vyjadril, že podľa "triezvych odhadov" sa počas predošlého dňa na Kryme nachádzalo zhruba 18 800 ruských vojakov.

"Najvyššia Rada Ukrajiny sa obracia na Spojené kráľovstvo a Spojené štáty ako členské krajiny Memoranda o bezpečnostných zárukách a v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní so žiadosťou, aby si plnili svoje povinnosti v súlade s jeho ustanoveniami a použili všetky možné diplomatické, politické, ekonomické a vojenské opatrenia s cieľom bezodkladne zastaviť agresiu a zachovať nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny v terajších hraniciach," cituje agentúra z parlamentného vyhlásenia.

Interfax-Ukrajina tiež cituje z vystúpenia ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka na pôde parlamentu, ktorý sa údajne už päť dní po sebe snaží telefonicky spojiť s ruským prezidentom alebo premiérom. Podľa jeho predošlého vyjadrenia Kyjev urobí "všetko možné", aby konflikt s Ruskom vyriešil mierovou cestou. Minister zahraničných vecí Andrij Deščycja medzitým nevylúčil, že konanie Rusov na Kryme by mohol Kyjev napadnúť na medzinárodných súdoch.

Rusi potrebujú európske peniaze, konštatujú Poliaci

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski upozornil, že Rusko potrebuje európske peniaze výmenou za dodávky ropy a zemného plynu. Šéf poľskej diplomacie pre nemecký týždenník Spiegel zároveň prirovnal napätú politickú situáciu na Ukrajine k zápasu krajín strednej Európy v roku 1989. Podľa svojich slov síce bol vždy za spoluprácu s Ruskom, no aktuálne sa podľa neho "jedná o pokus zmeniť hranice prostredníctvom sily".

Sikorski taktiež v rozhovore pre Spiegel pochválil USA. Konkrétne za poslanie ďalších stíhačiek do východnej Európy. V odpovedi na otázku, či Ukrajina už stratila Krymský polostrov, poukázal na to, že 40 percent jeho obyvateľstva je tvorených Ukrajincami a protiruskými Tatármi.

"Iba 30 percent zemného plynu v EÚ pochádza z Ruska. Nórsko je väčším dodávateľom. Neverím, že Rusi to môžu využiť a dostať nás tak pod nátlak. Moskva potrebuje naše peniaze," povedal Sikorski pre Spiegel. Parlament na Kryme, ktorý v pondelok odhlasoval pripojenie k Rusku ešte pred nedeľňajším referendom, označil za nelegitímny.

Jeho kroky zároveň považuje za "jasné porušenie ústavy zvrchovanej Ukrajiny". "Ukrajinci sú naši susedia. Bojujú za rovnaké veci ako my v roku 1989 - za krajinu, ktorá je viac demokratická, menej skorumpovaná a európska," dodal vplyvný exminister obrany s diplomom z britského Oxfordu.

Český prezident odmieta McCainov návrh obnovy raketového štítu

Český prezident Miloš Zeman v utorok odmietol návrh amerického senátora Johna McCaina, ktorý vyjadril želanie zareagovať na vojenskú inváziu na ukrajinský Krym realizáciou raketového systému v Česku a v Poľsku. Jeho hovorca Jiří Ovčáček potvrdil, že hlava štátu vždy považovala systém z dielne bývalého amerického prezidenta Georgea Busha za "neefektívny" a od začiatku bol proti jeho realizácii. Nástupca Václava Klausa zároveň spochybnil februárové odvolanie prezidenta Viktora Janukovyča parlamentom.

"Ukrajinská ústava má inštitút takzvaného impeachmentu, podobne ako Spojené štáty, a o odvolaní prezidenta musí rozhodnúť dvojtretinová väčšina, čo v tomto prípade zrejme nebolo... Na druhej strane politik, ktorý opustí svoju vlastnú krajinu, sa sám dobrovoľne vzdáva vplyvu na túto krajinu. Viktor Janukovyč mohol odísť na východ Ukrajiny a mohol teda zostať na území vlastnej krajiny. To, že odišiel do Ruskej federácie, svedčí o určitej slabosti jeho pozície," uviedol Zeman.

Jaceňuk vystúpi pred Bezpečnostnou radou OSN

Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v rámci tohtotýždňovej návštevy USA vo štvrtok vystúpi na pôde Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sídli v New Yorku. Podľa medializovaných informácií bude výkonnému orgánu OSN referovať o situácii v ukrajinskom autonómnom regióne Kryme. Jaceňuk novinárom taktiež povedal, že Rusi sa na Kryme "snažia podkopať základy svetovej bezpečnosti a zmeniť výsledky druhej svetovej vojny".

Ukrajinský líder pricestuje na návštevu USA v stredu a v Bielom dome sa stretne s prezidentom Barackom Obamom. Spojenec odsúdenej expremiérky Julije Tymošenkovej ešte vo štvrtok prišiel do Bruselu na summit členských krajín EÚ, ktorej podporu sa v čase napätej politickej situácie vo vlasti snažil získať. Cieľom Obamu je podporiť Ukrajinu, zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo a izolovať Rusko za jeho konanie v ukrajinskom autonómnom regióne Krym.

Námestník šéfa OSN zrušil cestu na Krym

Námestník generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivan Šimonovič zrušil plánovanú cestu na Krym, ktorý mal navštíviť v rámci prebiehajúcej návštevy Ukrajiny. Informoval o tom hovorca OSN Stéphane Dujarric, ktorý uviedol ako hlavný dôvod uzavretie krymských letísk pre lety z iných častí Ukrajiny.

Chorvátsky diplomat sa podľa neho v utorok nachádzal v Charkove na proruskom východe krajiny a v stredu plánuje preveriť situáciu v Ľvove pri západnej hranici s Poľskom. Jeho program v nasledujúcich dňoch zatiaľ nie je známy, dodal hovorca s tým, že Šimonovič sa na Ukrajine venuje podozreniam z porušovania ľudských práv, ako aj súvisiacim opatreniam, ktoré by mohli prispieť k uvoľneniu napätia, či možnostiam posilnenia ochrany menšín.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v pondelok vyzval všetkých aktérov krízy na Ukrajine, aby "sa zdržali unáhleného konania a provokatívnej rétoriky". Podľa zverejneného vyhlásenia sa bývalá sovietska republika nachádza na "rozhodujúcej križovatke", keď nie je prípustný "zlý odhad alebo nečinnosť", a ďalšie zhoršenie situácie bude mať "vážne dôsledky pre Ukrajincov, región i svetové spoločenstvo".

OBSE sa s pozorovateľmi nevzdáva

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vysiela ďalší tím pozorovateľov vojenskej prítomnosti ruských vojakov v napätých ukrajinských regiónoch potom, ako proruské jednotky zabránili predchádzajúcim pokusom OBSE monitorovať situáciu na polostrove Krym. Organizácia združujúca 57 členov vrátane Ruska uviedla v utorok, že mandát OBSE bol rozšírený z Krymu na východné oblasti Ukrajiny. Rovnako ako Krym aj na východnej Ukrajine žije početná ruská menšina.

Proruské jednotky obsadili takmer všetky vojenské zariadenia na Kryme pred začiatkom referenda o budúcnosti polostrova, ktoré sa uskutoční za prítomnosti ruských vojsk v nedeľu. Vyslanie pozorovateľov OBSE aj do oblastí východnej Ukrajiny je zdôvodnené obavami podobného vývoja ako na Kryme. Proruské jednotky zabránili minulý týždeň predchádzajúcemu tímu pozorovateľov OBSE vstúpiť na Krym, v jednom prípade dokonca varovnými strelami.

Chronológia napätej situácie na Kryme

* OBSE sa nevzdáva a v utorok (11. marca) posiela na Krym ďalší tím pozorovateľov.
* Novozvolený ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval v utorok (11. marca) na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov do ukrajinských ozbrojených síl.
* Viktor Janukovyč v utorok (11. marca) prehovoril k Ukrajine z juhoruského mesta Rostov nad Donom. Trval na tom, že ostáva nielen ukrajinským prezidentom, ale stále stojí na čele ozbrojených síl.
*Na Kryme prestali vysielať hlavné ukrajinské televízne kanály.
*Proruské sily v pondelok (10. marca) obsadili podľa ukrajinských údajov ďalšie vojenské letisko na Kryme a aj ďalšie stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v západnej časti Krymu pri hraniciach s Ukrajinou.
*Vladimir Putin v nedeľu (9. marec) uisťuje cez telefón nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a britského premiéra Davida Camerona, že rozhodnutie vlády autonómneho regiónu Krym oddeliť sa od Kyjeva je legálne.
Rozhádaný Krym: Tatári chcú Ukrajinu, Rusi zas Putina

*Ozbrojenci na Kryme v sobotu (8. marca) použili varovné výstrely do vzduchu, aby zabránili členom OBSE vstúpiť na krymské územie.
* Ukrajine hrozí plynová kríza spred piatich rokov, Gazpromu nezaplatila za februárové dodávky zemného plynu.
*Na ukrajinský Krym pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. Chcú podporiť Rusov.
*Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove v piatok (7. marca) odhlasovalo pričlenenie k Rusku.
* V noci na piatok (7. marca) priniesli ukrajinské a ruské médiá správu, že zvrhnutý prezident Janukovyč je niekoľko dní mŕtvy, alebo je vo vážnom stave po infarkte.
*Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok (6. marca) uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny
*Členské štáty EÚ sa vo štvrtok (6. marca) na mimoriadnom summite lídrov členských štátov v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode.
*Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok (6. marca) neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky.
*Parlament Krymskej autonómnej republiky vo štvrtok (6. marca) požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii.


*Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny sa bude konať už 16. marca, o dva týždne skôr.
*Poriadkovú políciu a bezpečnostné sily, ktoré blokujú strategické vstupy na Krym a vojenské základne posilnilo 11 000 vojakov.
*Únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.
*Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že snajperov, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.
*Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy.
*Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.
*Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády.


* Vo Francúzsku vyrobená bojová loď v stredu opustila prístav Saint-Nazaire a namierila si to do Ruska. Paríž tak napriek súčasnej kríze na Ukrajine splnil svoje záväzky a plavidlo odovzdá Kremľu.
* Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany.
* Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov v stredu (5. marca)vyhlásil, že Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme
* V utorok (4.marca) dezertovalo viac než 5 500 vojakov z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike.
*Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku. Zariadenie nainštalované na polostrove Krym blokuje mobilné telefóny členov parlamentu.
*Ruský prezident Vladimir Putin povedal novinárom, že jeho postupy na Kryme sú legálne, ale nechce použiť silu. Janukovyč je podľa neho jedinou legitímnou hlavou Ukrajiny.
*Ukrajinský internet zaplavili správy o tom, že zvrhnutý prezident Janukovyč je údajne mŕtvy. Nik to však nepotvrdil.


*Agentúra AP informovala, že na jednej z obsadených základní zaznelo niekoľko varovných signálov od proruských vojakov
* Ruský prezident Putin nariadil vojakom zúčastňujúcim sa na cvičeniach neďaleko hraníc s Ukrajinou návrat do kasární.
*Tri juhoukrajinské mestá vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu.
*Krymský parlament zvažuje prijať moskovský čas.
*Úradníci na Kryme chcú dosiahnuť, aby ukrajinskí vojaci neboli lojálni k novej ukrajinskej vláde tak, že im stopnú dodávky vody a elektriny na základniach obkľúčených Rusmi. Vojakom pozastavia vyplácanie žoldov.
*O vyslanie ruskej armády na Krym požiadal Putina priamo Janukovyč, povedal na Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec Čurkin. Francúzsky veľvyslanec prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968


* Ministri zahraničia členských krajín Európskej únie vydali v pondelok /4. marca) vyhlásenie, v ktorom ostro odsudzujú "jasné narušenie ukrajinskej suverenity a teritoriálnej integrity agresívnym konaním ruských ozbrojených síl".
* Ruská baltská flotila uskutočnila 3. marca veľké vojenské cvičenie v enkláve Kaliningrad, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Manévre majú otestovať bojovú pripravenosť ruskej armády, s Ukrajinou údajne nijako nesúvisí.
*Rusko 3. marca zablokovalo 13 ukrajinských internetových stránok protestných skupín, ktoré pomohli zosadiť Janukovyča.
*Veliteľ ruskej čiernomorskej flotily Alexander Vitko dal ukrajinskej strane ultimátum. Ak sa nevzdá do utorka 04:00, Rusi zaútočia. Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin uviedol, že zásah nie je v tejto chvíli nutný. Správu o útoku poprelo aj ministerstvo obrany.
*Ruskí vojaci už majú pod kontrolou prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
*Snaha o úplné odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa nepodarila, Rusi ich však blokujú
*Štáty G7 zastavili prípravy na summit, ktorý sa má konať v júni v Soči
*Podľa bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej je jedinou záchranou pre krajinu vstup do NATO
*V nedeľu (2. marca) dezertoval nový šéf ukrajinského námorníctva, ktorý prešiel na ruskú stranu
*Svet sa búri proti rozhodnutiam ruského prezidenta Putina
*Rusi blokujú mobilnú telefonickú komunikáciu na Kryme


*Horná komora ruského parlamentu v sobotu (1. marca) vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu
*Ozbrojené zložky obsadili dve letiská v Simferopoli, najprv nebolo známe ku komu patrí asi 150 ozbrojených mužov v maskáčoch
*V piatok (28. februára) vojenské obrnené transportéry obsadili Krym, vzdušný priestor bol úplne uzavretý
*Ruské letectvo dalo do pohotovosti svoje stíhačky vo štvrtok (27. februára), v pohotovosti mali 150-tisíc vojakov v pohraničí
*Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil v stredu (26. februára) vojenské cvičenia neďaleko hraníc s Ukrajinou