Priestor na rozvoj stavebného sporenia stále existuje

Vklady klientov Prvej stavebnej sporiteľne dosiahli v minulom roku 452 mil. eur, čo bolo medziročne o takmer 11 percent viac. Čím si vysvetľujete zvýšený záujem ľudí o sporenie?

Slováci viac sporia ako sa zadlžujú. Čím je horšia ekonomická situácia, tým viac sú ľudia náchylní na sporenie. Začiatkom tohto roku začali ľudia vkladať viac finančných prostriedkov do bánk ako minulý rok. Čo sa týka stavebného sporenia, tu je dôvera vysoká. Systém je stabilný, bezpečný, dva roky bez akýchkoľvek legislatívnych zásahov. Ponúka relatívne vyššie zhodnotenie ako klasické komerčné banky. Na šesťročnej báze je zhodnotenie tento rok 4,73 percenta a minulý rok bolo 5,59 percenta. V situácii, keď sú úrokové sadzby veľmi nízke, je to skutočne dobré zhodnotenie a ľudia potrebujú mať istotu aj vo Fonde na ochranu vkladov.

Akí ľudia si u vás sporia a na čo najviac?

Priemerný príjem našich sporiteľov sa pohybuje od 500 do 800 eur, čo je v princípe nižšia stredná vrstva. Máme 50 percent klientov do tridsať rokov a 20 percent sú neplnoleté deti. Je pozitívne, že rodičia pristupujú zodpovedne k budúcemu vlastnému bývania svojich detí. Naši klienti sú väčšinou z menších a stredných sídiel. Čo sa týka využitia získaných prostriedkov, až dve tretiny idú na rekonštrukciu či na obnovu.

Koľko vkladajú na svoje sporiace účty?

Asi polovica klientov vkladá toľko, aby získali plnú štátnu prémiu. Len 20 percent sporiteľov vkladá svoje finančné prostriedky jednorazovo začiatkom roku. Ide väčšinou o peniaze, ktoré dostanú na Vianoce, alebo o odmeny v práci. Pätnásť percent klientov vkladá peniaze koncom roka, keď sa im pripomenie, že majú nárok na štátnu prémiu. Zvyšok sú pravidelné mesačné alebo nepravidelné vklady.

Koľko zmlúv na sporenie ste uzavreli v minulom roku a na akú celkovú cieľovú sumu?

Počet nových zmlúv o stavebnom sporení v minulom roku dosiahol vyše 128 tisíc a objem cieľových súm nových zmlúv takmer 1,8 miliardy eur.

Vaša sporiteľňa vlani poskytla 23 tisíc nových úverov na kúpu či obnovu bytov a domov v objeme 407 mil. eur. Počet nových úverov sa oproti roku 2012 znížil o takmer tisíc a objem úverov klesol skoro o 47 mil. eur, resp. o 10 percent. Čo malo hlavný vplyv na tento pokles?

Faktorov je viac. Ako som už spomenul, je tu strach z budúcnosti, ľudia sa menej zadlžujú. Po druhé, je tu obrovský konkurenčný boj na trhu. Reklamy na úvery doslova valcujú hitparády. Banky majú veľa finančných prostriedkov, ktoré môžu najefektívnejšie zhodnotiť úvermi. Počet úverov aj u nás počas roku kolíše, rozdiel je až 10 percent, raz hore, raz dole. Paradoxne to ovplyvňuje veľa vecí - aký je rok, počasie, koľko je voľných dní. Ak je tuhá zima, naša úverová produkcia je takmer nesplniteľná. V tomto počasí sa nám darí, za január máme v celkovom objeme až o 37 percent úverov viac. Sme vlastne ako poľnohospodári závislí od počasia (smiech).

Ako sa prejavuje pokračujúci celkový pokles stavebnej produkcie, vrátane novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií, na aktivitách vašej sporiteľne?

Jednoznačne cítiť, že sa stavia menej. Preto sa snažíme viacej propagovať obnovu, opravy striech, výmeny okien, zateplenie a výmeny výťahov, lebo v týchto štatistických ukazovateľoch je Slovensko v rámci Európskej únie na posledných miestach. A my máme isté záväzky voči EÚ, ktoré musíme plniť hlavne v bytových domoch, ktoré, samozrejme, neplníme. Snažíme sa tlačiť maximálne možnými spôsobmi, nielen podmienkami, ale aj reklamou, aby si spoločenstvá vlastníkov bytov alebo bytové družstvá brali úvery. Navyše aj spoločenstvá majú nárok na štátnu prémiu. Na štyri byty pripadá jedna štátna prémia, takže aj štát prispieva svojim spôsobom k motivácii.

Aký hospodársky výsledok ste zaznamenali v minulom roku v porovnaní s rokom 2012, kedy ste dosiahli čistý zisk 29 miliónov eur?

Dôležitý pre nás je zisk pred zdanením, ktorý vieme ovplyvniť, keďže dane a odvody sú vecou štátu. Zisk pred zdanením bol 35,01 milióna eur a oproti roku 2012 je to 5-percentný nárast. Za týchto podmienok a v ekonomickom prostredí, v ktorom sa nachádzame, to môžeme považovať za úspech.

Maximálna výška štátnej prémie k stavebnému sporeniu zostala aj v tomto roku na úrovni 66,39 eur. Na získanie plnej výšky prémie však treba ročne vložiť už 780,96 eur namiesto 577,30 eur. Ako sa to môže odraziť na správaní sporiteľov?

Nie každý bude mať možnosť dať v princípe jeden priemerný plat na to, aby dostal maximálnu štátnu prémiu. Klienti budú opatrní v rámci svojich možností. Mierne klesne podiel tých, ktorí budú chcieť získať plnú štátnu prémiu. Nemyslím si však, že v celkovom objeme sa nárok na štátnu prémiu zníži. Budú sporiť možno menej, ale budú sporiť.

Aká je celková suma štátnej prémie k stavebnému sporeniu za minulý rok?

Štát poukáže na účty klientov stavebných sporiteľní celkovo 40,53 miliónov eur, z toho pre klientov PSS 31,32 miliónov eur.

Aký máte aktuálne podiel na trhu stavebného sporenia? Chcete ho ešte zvýšiť?

V porovnaní s ostatnými stavebnými sporiteľňami je náš podiel na strane sporenia 70 percent a na strane úverov vyše 80 percent. Je to výrazné dominantné postavenie. Nechceme sa s tým uspokojiť. Pozrite si vyspelé krajiny. Penetrácia stavebného sporenia, napríklad v Nemecku alebo Rakúsku je až 60 percent obyvateľov. Na Slovensku má stavebné sporenie okolo 20 percent obyvateľov. Možnosť rozvoja tu stále existuje. Narásť však pri týchto číslach napríklad o 10 percent je už veľmi náročné. Takže rásť chceme, no nepôjde to skokom, ale krok za krokom.

Aký ďalší vývoj v sporení a úveroch predpokladáte v tomto roku?

Obavy ľudí o budúcnosť v tomto regióne stále pretrvávajú. Súvisí to aj s našou mentalitou. Z tohto dôvodu predpokladám, že sporenie bude mierne rásť. Úvery tiež porastú, ale v menších objemoch. Odvaha zadlžovať sa totiž ešte stále nie je veľmi vysoká.

Ako dlho to ešte môže trvať?

Som presvedčený, že sme sa dostali do novej ekonomickej éry. Rozprávať o kríze sú len výhovorky. Každý z nás sa musí naučiť existovať, podnikať, žiť v nových ekonomických a hospodársko-sociálnych podmienkach. Nedá sa donekonečna vyhovárať na krízu a čakať, kedy sa skončí. Krízu vymysleli banky, nie na Slovensku, ale vo svete. Čiže "kríza" sa skončí vtedy, keď sa banky rozhodnú.

Zhováral sa Martin Benko