Na Kryme sú naši vojaci, priznala ruská Duma

Leonid Slutský povedal, že títo vojaci zasiahnu "len v prípade vojenského útoku zo strany Kyjeva".

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

"Momentálne je tam niekoľko vojenských jednotiek, ktoré zaujímajú pozície pre prípad, že by došlo k odporu, ozbrojenej agresii, vojenskej expanzii Kyjeva," uviedol v stredu večer pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy.

Slutský dodal, že ruské sily môžu byť potrebné, ak by referendum o štatúte Krymu, ktoré sa uskutoční v nedeľu, viedlo k vojenskej intervencii Ukrajiny. Poznamenal tiež, že to považuje za "pravdepodobné".

Europoslanci vyzvali Rusko na stiahnutie vojska z Ukrajiny

Európsky parlament (EP) vo štvrtok na záver svojho plenárneho zasadnutia prijal uznesenie, v ktorom vyzýva Rusko na bezodkladné stiahnutie vojska z územia Ukrajiny a varuje ho pred konaním "predstavujúcim hrozbu pre bezpečnosť EÚ". V dokumente zároveň odsudzujú "akt agresie v podobe invázie na Krym", kde Moskva vojensky podporuje miestnych Rusov odmietajúcich prevzatie moci na Ukrajine doterajšou opozíciou a požadujúcich pričlenenie územia k Rusku.

Odporúčame:

V referende o Kryme neexistuje možnosť nie, tvrdia analytici

Asociačná dohoda s Kyjevom je na stole, Únia ju chce rýchlo

Referendum o takomto kroku, ktoré sa má na Kryme uskutočniť v nedeľu, europoslanci označili za "nezákonné" rovnako ako aj vyhlásenie nezávislosti zo strany tamojších "samozvaných orgánov". Protiprávne konanie pripisujú i Rusku, ktoré podľa nich na Ukrajine "jasne porušilo" Chartu OSN, Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 i takzvané Budapeštianske memorandum o zaručení bezpečnosti Ukrajiny z roku 1994.

Europarlament v uznesení odmieta, že by boli ukrajinskí Rusi terčom akejkoľvek diskriminácie, čo Rusko deklaruje ako dôvod intervencie. Na druhej strane však vyzýva novú ukrajinskú vládu, aby chránila práva národnostných menšín.

V súvislosti s krízou na Kryme poslanci privítali závery summitu EÚ zo 6. marca, keď prezidenti a premiéri členských štátov rozhodli o pozastavení rokovaní s Ruskom a pohrozili sankciami v prípade, že svoje konanie nezmení.

McCain privedie do Kyjeva delegáciu senátorov

Delegácia hornej komory amerického parlamentu vo štvrtok odcestovala na Ukrajinu, kde sa stretne s predstaviteľmi tamojšej novej vlády a rôznych skupín. Delegácia pozostáva z ôsmich senátorov - piatich opozičných republikánov vrátane vplyvného Johna McCaina a troch predstaviteľov Demokratickej strany prezidenta Baracka Obamu.

McCain sa spolu so senátorom za štát Connecticut Christopherom Murphym do postsovietskej krajiny vráti po presne troch mesiacoch. Obaja v decembri prišli do Kyjeva povzbudiť protivládnych demonštrantov odmietajúcich administratívu vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča, čo sa stretlo s veľkou kritikou Ruska.

Cvičenia sú čoraz intenzívnejšie

Ruská vláda vo štvrtok oznámila vyslanie svojich deviatich bojových lietadiel do Bieloruska. Podľa Moskvy ide o reakciu na žiadosť najvyššieho veliteľa bieloruských ozbrojených síl, prezidenta Alexandra Lukašenka.

Ten v stredu požiadal Moskvu o vyslanie 12 až 15 strojov na územie krajiny v reakcii na americko-poľské vojenské cvičenie. Zúčastniť sa na ňom má najmenej 12 amerických stíhačiek. Na základňu Bobrujsk priletelo šesť strojov Su-27 a ďalšie tri dopravné vojenské lietadlá.

Pridajú sa tak štyrom stíhačkám Suchoj na neďalekej základni Baranoviči. Podľa Lukašenka bola situácia v Minsku v súvislosti s krízou na Ukrajine pokojná a zmenil ju až oznam o začiatku "rozsiahlych" manévrov. Ako povedal dlhoročný autoritatívny líder postsovietskej krajiny, "ide o jasnú eskaláciu situácie na našich hraniciach, nie v Sýrii, Líbyi či Iraku".

Bielorusko hraničí Ruskom, Ukrajinou a troma členskými štátmi NATO. Považuje sa za jedného z najbližších politických a ekonomických spojencov Moskvy, a to aj napriek často napätým vzťahom. Bieloruské orgány sa preto obrátili na svojho spojenca po oznámení, že NATO začalo s prieskumnými letmi v Poľsku a Rumunsku pri hraniciach s Ukrajinou. Letecké cvičenie NATO sa koná aj v Poľsku a Litve, pričom USA tam už poslali 12 stíhačiek F-16.

Desaťtisíce vojakov v teréne

O počte vojakov, ktorí sa manévroch zúčastňujú, ministerstvo neinformovalo.

Tajomník ukrajinskej Národnej bezpečnostnej rady Andrij Parubij tvrdí, že v blízkosti hraníc s Ukrajinou sa zhromaždilo asi 80 000 ruských vojakov, 270 tankov, 180 obrnených vozidiel, 380 delostreleckých systémov, 18 zariadení na odpaľovanie rakiet, 140 bojových lietadiel a 90 bojových helikoptér.

Chronológiu nepokojov na Kryme nájdete ---> TU

"Situácia je kritická nielen na Kryme, ale pozdĺž celých severných a východných hraníc. Ruské jednotky sú len asi dve až tri hodiny jazdy od Kyjeva," citoval Parubija britský server Mail Online.

Ukrajinský parlament v štvrtok jednomyseľne schválil vytvorenie národnej gardy, ktorá má pomôcť zvýšiť bezpečnosť krajiny. Ako informovala vysielacia spoločnosť BBC, gardu bude tvoriť 60 000 mužov.

Merkelová hrozí následkami

Nemecká kancelárka Angela Merkelová pohrozila Rusku "rozsiahlymi" politickými a ekonomickými následkami, ak bude pokračovať vo svojom kurze v ukrajinskej kríze. Merkelová povedala vo štvrtok vo svojom príhovore v parlamente, že jediná cesta vedúca k ukončeniu krízy je prostredníctvom diplomacie.

Povedala tiež, že Európska únia a ostatné západné krajiny sú pripravené zmraziť bankové účty a zaviesť cestovné obmedzenia, ak Rusko odmietne "začať rokovať s cieľom dosiahnuť výsledky". Uviedla tiež, že ak spomenuté opatrenia nebudú účinné, budú zavedené ďalšie a Moskva zistí, že jej "terajšie konanie jej spôsobí veľké škody, ekonomické aj politické".

Merkelová zdôraznila, že ukrajinská územná integrita "je nediskutovateľná" a obsadenie Krymu ruskými vojakmi je jasné porušenie medzinárodného práva.

Miroslav Lajčák rokoval s partnermi V4 a Nemecka o Ukrajine

O situácii na Ukrajine rokoval dnes v Budapešti na mimoriadnom rokovaní šéfov diplomacií krajín Visegrádskej štvorky (V4) a Nemeckej spolkovej republiky podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.

Ako agentúru SITA informoval tlačový odbor rezortu zahraničia, ministri diskutovali o možných krokoch, ktoré by mohli viesť k upokojeniu súčasnej situácie. Zároveň sa zhodli na tom, že v danej situácii nie je iná možnosť, než prijatie ďalších sankcií, o ktorých by mala rozhodnúť nadchádzajúca Rada EÚ pre zahraničné záležitosti, ktorá zasadá v pondelok 17. marca.

Predsedovia vlád, predsedovia parlamentov a ministri zahraničných vecí V4 prijali v uplynulých týždňoch viacero spoločných vyhlásení.

Šéfovia diplomacií krajín okrem toho v listoch adresovaných vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej a komisárovi pre rozširovanie Štefanovi Fűlemu vyzvali na urýchlenie prípravy podpisu Asociačnej dohody EÚ s Ukrajinou. Rovnako Medzinárodný vyšehradský fond z iniciatívy predsedov vlád krajín V4 mobilizuje prostriedky, aby ešte v priebehu tohto roka zvýšil podporu Ukrajine.

Stop prístupovým rokovaniam s Ruskom

Skupina ekonomicky najrozvinutejších krajín uviedla, že pozastavila prístupové rokovania s Ruskom, čo mnohí považujú za priamu odpoveď na obsadenie ukrajinského polostrova Krym ruským vojskom.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá podporuje dobré vládne a ekonomické kroky svojich 34 členov, väčšinou bohaté krajiny sveta, uviedla, že dočasne "pozastavila všetky aktivity súvisiace s procesom prijatia Ruska".

Stanovisko organizácie vydané vo štvrtok dôvody tohto kroku neudáva. Rusko rokuje s OECD o prijatí od mája 2007. V júni 2013 Moskva dokončila päť z 22 posudkov požadovaných na vstup. OECD tiež uviedla, že na požiadavku užšej spolupráce Ukrajiny s organizáciou so sídlom v Paríži bude reagovať pozitívne.