O rozbití ČSR nerozhodli Slováci, ale Hitler, tvrdí historik

Ešte pred vznikom štátu vycestoval do Berlína na stretnutie s Adolfom Hitlerom neskorší prezident Jozef Tiso.

Slováci 14. marca 1939 nerozhodovali o rozbití Československa, zánik spoločného štátu Čechov a Slovákov dávno pred nimi naplánoval nemecký kancelár Adolf Hitler, tvrdí historik Peter Sokolovič z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

"O tom rozhodol Hitler, ktorý na nasledujúci deň plánoval obsadiť Čechy a Slováci sa – vidiac ohrozenie vlastnej existencie – museli rozhodnúť," povedal Sokolovič agentúre SITA. Vznik samostatného slovenského štátu pred 75 rokmi 14. marca 1939 bol podľa neho najlepším možným riešením, zabránilo sa tak totiž rozdeleniu územia Slovenska medzi Nemecko, Poľsko a Maďarsko. "Myslím, že túto tézu, až na malé výnimky, už dnes zdieľa väčšina historikov," dodal.

Nepriaznivá situácia pre vznik štátu

Pri hodnotení 14. marca treba mať podľa neho na pamäti, že slovenský štát objektívne vznikol v dobe, ktorá nebola pre konštituovanie mladého štátu priaznivá. "Nemecký nátlak na slovenských predstaviteľov dal zbraň do rúk jeho odporcov, ktorí poukazujú na to, že bol len dôsledkom akejsi hry o moc, do ktorej boli slovenskí predstavitelia iba vtiahnutí. Nemci totiž slovenskú kartu použili nielen pri plánoch na rozbitie Československa, ale i pri rokovaniach s Poľskom a Maďarskom."

Ako Sokolovič hovorí, ešte pred vznikom štátu vycestoval do Berlína na stretnutie s Hitlerom neskorší prezident Jozef Tiso. "Pravdou je, že do Berlína na stretnutie s Hitlerom vycestoval až po súhlase vedenia strany s podmienkou, aby sa nezaviazal žiadnymi zárukami o budúcnosti Slovenska. Tiso slovo dodržal. Slovenský štát napriek führerovmu naliehaniu nevyhlásil nielen z Berlína, ale ani nasledujúci deň, ako sa to – najmä v laickej verejnosti – často traduje. Vyhlásil ho prezidentom zvolaný Slovenský snem po Tisovom referáte o výsledku porád s Hitlerom," poznamenal.

Totalitné snahy o udržanie

Jednoznačne prijímaný výklad obdobia Slovenskej republiky 1939 až 1945 podľa Sokoloviča neexistuje nielen medzi Slovákmi, ale ani medzi historikmi. "Nepovedal by som však, že to je len na škodu. Naopak, veď práve v diskusiách môžeme prísť k čo najobjektívnejšiemu hodnoteniu. Ak sa mu chceme priblížiť, treba mať na pamäti, že staršie prívlastky Slovenskej republiky ako vojnová či klérofašistická sú skôr ideologicky motivované socialistickou historiografiou, ako by vyjadrovali jej pravý charakter. Režim na Slovensku v rokoch 1938 – 1945 napriek negatívnym javom nemožno tiež označiť za totalitný v pravom zmysle slova," tvrdí.

Najmä v prvom období sa preň podľa neho skôr hodí prívlastok autoritatívny či autoritársky. "Neskôr sa síce snažil totalitné zásahy znásobiť, boli to však už len snahy o jeho udržanie v období postupného odumierania. Na druhej strane objektívnemu zhodnoteniu prvej Slovenskej republiky s určitosťou neprospieva ani tragédia doby, v ktorej existovala," ukončil historik.