Slovensko sa 2. apríla rozžiari na modro

"V dobe, keď je autizmus najvýraznejšie vývinové ochorenie, je mimoriadne dôležité vnímať druhých – priateľov, kamarátov aj ľudí, ktorí boli akosi ústraní z rôznych dôvodov. Chceme začať spoločenskú diskusiu o autizme a jedinečnosti a poukázať na to, že autisti sú medzi nami a nesmieme ich vytláčať mimo nášho záujmu. Práve naopak - naším cieľom musí byť integrovať ich a prijať ich ako jedinečné osobnosti,” hovorí za organizátorov slovenskej vetvy kampane Štefan Pogány z Nadácie Linaje. Jej cieľom je okrem iného zvýšiť povedomie verejnosti o tom, akí vlastne autisti sú a čo táto diagnóza pre nich a ich rodiny znamená.

Druhého apríla sa niekoľko desiatok významných budov, monumentov, mostov a iných stavieb po celom svete rozsvieti na modro. Nechýbajú medzi nimi ani budova Opery v Sydney, Empire State Building, CN Tower v Toronte či socha Ježiša nad Rio de Janeiro. Ide o gesto spolupatričnosti so všetkými, ktorých sa autizmus dotýka. Modrá farba je symbolom dôvery, tradície, oddanosti a tiež komunikácie, s ktorou majú autisti často veľký problém. Ich nedostatky v sociálnej interakcii a predstavivosti ich často posúvajú na okraj záujmu spoločnosti.

Rozdiel je hlavne vo vnímaní života
Kampaň Rozsvieť modrú má za cieľ podporiť integráciu autistov do bežného prostredia. "Autistické deti majú problém nadväzovať vzťahy, socializovať sa a komunikovať o témach, ktoré sú pre iných zaujímavé, no pre nich nepochopené,” vysvetľuje Monika, matka osemročného chlapčeka s Aspergerovým syndrómom, ktorý je jednou z foriem autizmu. "Môj syn navštevuje súkromnú školu, kde je menší kolektív v triede a učitelia sa venujú žiakom individuálne. Má väčší priestor ukázať, čo vie v predmetoch, v ktorých vyniká a naopak pri predmetoch, ktoré mu nejdú, má priestor na individuálne vysvetlenie. Predtým bol v klasickej štátnej škole, kde bol integrovaný a aj napriek tomuto sme sa rozhodli zmeniť školu, pretože kolektív o 30 deťoch v triede je pre neho utrpením," pokračuje Monika, ktorá najväčšiu odlišnosť svojho syna oproti štandardným deťom vidí vo vnímaní života.

"Niektoré pre nás štandardné veci, ako tykanie, vykanie, či spoločenské konverzácie sú pre nás rutinou a ovládame ich automaticky. On nedokáže pochopiť spoločensko-sociálny aspekt. Nechápe, prečo by si nemohol každý hovoriť kedy chce a čo chce. Prečo sa musí sedieť na vyučovaní v lavici, prečo sa starší zdravia vykaním, ale jeho babke môže tykať a plno iných nepochopených odlišností. Vidí svet vlastnými očami a s vlastnými názormi, ktoré mu nezmeníte ani pri logických argumentoch. Svet je väčšinou čierno-biely, takže je buď niečo zlé alebo dobré. Ako štandardné dieťa sa nehrá s hračkami, neznáša básničky či rozprávky, besiedky, karnevaly. Radšej sa hrá sám so sebou alebo pozerá dokumentárne filmy z prvej alebo druhej svetovej vojny, prípadne vedie konverzácie na úrovni dospelého človeka, a preto aj jeho najlepší kamaráti sú väčšinou dospelé osoby," dodala.

VIDEO: Kto je modrý?

Individuálny prístup šitý na mieru
"Pri práci s autistickými deťmi sa treba vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti a pri každom dieťati hľadať optimálny prístup, pretože každé jedno je jedinečné a vyžaduje si osobitú starostlivosť,” hovorí Eleonóra Kostolanská, riaditeľka Základnej školy pre deti s autizmom na Hálkovej ulici v Bratislave, kde sa tento školský rok venujú 64 žiakom, pričom 33 z nich sú žiaci s autizmom s mentálnym postihnutím a 31 zas s autizmom bez mentálneho postihnutia. "Žiaci s autizmom s mentálnym postihnutím sa vzdelávajú podľa Školského vzdelávacieho programu s využitím metodiky TEACCH. Jej podstatou je štruktúrované prostredie, individuálny prístup, vizualizácia. V triede je zvyčajne 6 žiakov s 2 špeciálnymi pedagógmi. S každým dieťaťom pracujeme podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý mu je ušitý na mieru na základe zhodnotenia jeho silných i deficitných stránok a poznania špecifík vyplývajúcich z primárnej, prípadne ďalších diagnóz," vysvetľuje Eleonóra Kostolanská bežnú prax v škole. "Pri žiakoch s autizmom bez mentálneho postihnutia je v triede 5 až 6 žiakov jedného až dvoch ročníkov. Každý žiak má vypracovaný vzdelávací plán na základe jeho individuálnych potrieb. Problémom je pokrytie predmetov na druhom stupni, kde je ťažké nájsť pedagóga, ktorý je 'predmetár' a zároveň má vyštudovanú špeciálnu pedagogiku. Zákon v tomto prípade umožňuje pedagógovi doštudovať špeciálnu pedagogiku do 4 rokov od nástupu do zamestnania," doplnila Eleonóra Kostolanská.

Modrá kampaň na Slovensku štartovala už v polovici marca
Na Slovensku projekt Rozsvieť modrú odštartoval už v polovici marca teasingovou kampaňou s heslom Vráťme modrú do hry, počas ktorej dostali najdôležitejšie bratislavské sochy modré šály. Tie skrášlili postavy ako Hviezdoslav, Napoleon, Schöne Náci či Čumil. Následne organizátori kampane v spolupráci s kvetinárstvom Fany Flora na Špitálskej ulici v Bratislave pripravili Slovenský rekord v počte modrých kvetov na jednom mieste. Komisár Slovenskej knihy rekordov Igor Svítok ich na mieste narátal 351 a organizátorom odovzdal certifikát o Slovenskom rekorde. Tieto aktivity organizátori zverejnili aj v spoločnom videu:

To najdôležitejšie Slovensko ešte len čaká
Najdôležitejší je samotný 2. apríl, kedy sa aj na Slovensku na modro rozžiaria významné stavby. Organizátori pripravujú aj živú reťaz ľudí s modrými kahancami na Moste SNP či modrý ohňostroj priamo nad Bratislavským hradom. "Hlavným posolstvom je obliecť si 2. apríla niečo modré a venovať v tento deň autistom aspoň jednu myšlienku. Naším sloganom je: Autisti nepatria do autu. Vráťme ich späť do hry,” doplnil Štefan Pogány.

Viac informácií o kampani a všetky aktuality sú k dispozícii na webovej stránke www.rozsvietmodru.sk a na www.facebook.com/rozsvietmodru.