Zo zmeny času Slováci profitujú, ušetriť môžu do 30 miliónov
Slovenskí spotrebitelia by mali vďaka letnému času usporiť od 20 do 30 miliónov eur. Uvádza to Inštitút finančnej politiky, ktorý pôsobí pri Ministerstve financií SR. Podľa štúdie inštitútu zavedením letného času sa zníži na Slovensku denná spotreba elektriny o približne 0,7 až 1,2 percenta. Spotrebovať by sme tak mali od 115 do 200 gigawatthodín elektriny menej.
Zimný čas sa zmenil na letný, spali sme o hodinu kratšie
"Prechod na letný čas výrazne znižuje spotrebu elektriny vo večerných hodinách. To naznačuje, že zo zavedenia letného času profitujú viac domácnosti než firmy," myslí si inštitút, ktorý pri výpočte spomínanej úspory pracoval s hodinovými údajmi o spotrebe elektriny. Nie všetci sú však presvedčení, že vďaka letnému času dosiahneme nejakú úsporu.
Niektoré štúdie dokonca hovoria o tom, že prechod na letný čas viedol k nárastu spotreby elektriny a pohonných hmôt. Rozdielnosť záverov pripisuje inštitút odlišným metodikám, podľa ktorých jednotlivé krajiny vypočítavajú výhodnosť či nevýhodnosť letného času. Podľa inštitútu pravidelný prechod na letný čas má v slovenských podmienkach ekonomické opodstatnenie.
Letný čas bol v praxi zavedený v roku 1916. Na území Československa letný čas fungoval s prestávkami už v 40-tych rokoch minulého storočia. Každoročný letný čas sa však zaviedol v bývalom Československu v roku 1979.
Muža na ulici bodli do krku, na mieste zasahovali záchranári
K mužovi vyslali záchranárov.
Slovenský horolezec neprežil pád vo Veľkej Studenej doline
Slovenský horolezec v piatok popoludní neprežil pád vo Veľkej Studenej doline vo Vysokých Tatrách.
Pre viaceré okresy po celý víkend platí výstraha
Výstraha prvého stupňa platí predbežne do pondelka.
Migaľ: Bol by som rád, keby viac členov Hlasu videlo situáciu podobne ako ja
Štvorica poslancov z klubu Hlas-SD nevystupuje ako Hlas rozumu, tvrdí Samueľ Migaľ.
Šutaj Eštok navrhol previesť kybernetickú ochranu kritickej infraštruktúry na ministerstvo vnútra
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok navrhol prevod zodpovednosti za kybernetickú ochranu kritickej infraštruktúry zo súkromných spoločností alebo iných štátnych inštitúcií na Ministerstvo vnútra SR.
