Obchodné úvery sú alfou a omegou financovania menších firiem

Z výskumu vyplynulo, že úveruschopnosť zákazníkov sa vo všetkých skúmaných krajinách hodnotila ako na základe finančných alebo "tvrdých" informácií, tak na základe informácií nefinančných, teda "mäkkých". Medzi mäkké informácie spadajú napríklad vzťahy a dôvera, povesť a výsledky z minulosti. Význam mäkkých informácií sa líši podľa kultúrnych a skôr regulačných faktorov, ale je obzvlášť vysoký v rozvíjajúcich sa krajinách, kde verejné a súkromné inštitúcie nie sú tak etablované.

Obchodné úvery sú pre malé a stredné podniky dôležitejším zdrojom likvidity než bankové pôžičky. Napriek tomu sa ich výskumu venuje omnoho menšia pozornosť. Výskum sa preto venoval prekážkam, ktorým menšie a stredné podniky čelia pri získavaní obchodných úverov, a všeobecnému významu týchto úverov pri financovaní malých a stredných firiem.

Z výskumu predovšetkým plynie, že malé a stredné podniky sa na obchodné úvery spoliehajú v rannej fáze svojho životného cyklu. Potom príde problém – rastúce firmy stále ešte nedosiahnu na bankový úver, zároveň však nie sú schopné jednoducho navýšiť obchodný úver, ktorému sa tešili predtým.

Správa z výskumu tiež ozrejmila, ako v rôznych krajinách hrá kultúra ohromnú úlohu pri určovaní, čo je pokladané za prijateľné pri zvažovaní podmienok úverových zmlúv. Napríklad v USA nie sú súkromné firmy ochotné uvoľniť akékoľvek informácie, ak o ne nie sú vyslovene požiadané. Na podobný prístup narazili autori výskumu aj v Európe, obzvlášť v Nemecku. Americkí podnikatelia sú síce pripravení poskytnúť finančné výkazy banke, ale obvykle už nie svojim zákazníkom či dodávateľom.

V USA nie je sprístupnenie informácií povinné a rozhodnutia o obchodných úveroch sa opierajú hlavné o hodnotenia úveruschopnosti firiem a jednotlivcov, zatiaľ čo Fínsko ťaží z takmer úplnej transparentnosti danej verejne prístupnými registrami. Tie sa potom vo výskume ďalej porovnávali s informačnými povinnosťami, ktoré majú napríklad britské firmy voči svojmu Obchodnému registru.

Ide teda o to, či dlžníkom a veriteľom lepšie slúžia verejne prístupné finančné výkazy alebo úplne neprehľadný spôsob vyhodnocovania úveruschopnosti. Z výskumu českých inštitúcií ako napríklad Komory certifikovaných účtovníkov v minulosti vyplynulo, že až dve tretiny českých firiem trvale nezverejňujú svoje výkazy v Obchodnom registri a porušujú tak zákon. Pre svojich obchodných partnerov sa tak stávajú rovnako nečitateľnými a môžu sa pripraviť o zdroj financovania.