Obmedzenie chovu psov je proti ústave, tvrdia chovatelia

Zákon sprísni chov psov

Novelou zákona sa má podľa návrhu rezortu pôdohospodárstva sprísniť držanie psov takých plemien, ktoré pre svoje vlastnosti môžu pri útoku na človeka alebo zviera ohroziť vážnym spôsobom jeho zdravie alebo život, a ich krížencov.

Prísnejšie pravidlá chovu majú platiť pre 14 vybraných plemien psov, ktoré sa dostali do zoznamu so sprísneným držaním. Na zoznam plemien psov so sprísneným držaním sa dostali plemená pittbull teriér, bandog, stredoázijský ovčiak, kaukazský ovčiak, juhoruský ovčiak, americký staffordshirský teriér, šarplaninac, tornjak, brazílska fila, tosainu, kangal, americký buldog, boerboel a moskovský strážny pes. Novela prináša presné pravidlá sprísneného držania spomínaných plemien.

Držať alebo vodiť ich môže len ten, kto je odborne spôsobilý na ovládanie psa, teda má doklad o úspešnom absolvovaní kynologického výcviku. Ak držiteľ (majiteľ) psa nie je odborne spôsobilý na jeho ovládanie, je povinný dať psa do držby odborne spôsobilej osobe na ovládanie psa. Ako povedal Polák pre agentúru SITA, nechali si vypracovať právnu analýzu, podľa ktorej zákon je v navrhovanom znení protiústavný. „Pes je podľa našej legislatívy vnímaný ako majetok, nie je vnímaný ako živý tvor. Ústava zaručuje, že na základe majetku nemôže byť niekto znevýhodňovaný,“ zdôraznil Polák.

Navrhovaný zákon, ktorý je postavený na zozname plemien, problematiku agresívnych psov podľa Poláka vôbec nevyrieši. Drvivú väčšinu útokov majú totiž na svedomí krížence a psy bez preukazu pôvodu. „Zákon v takejto podobe postihne len organizovanú kynológiu. Tu prechádzajú povahy psov testami, zákon teda nerieši vôbec nič. Sme pripravení napadnúť ho na ústavnom súde,“ uviedol.

Podľa Poláka prvým krokom k riešeniu situácie bolo zavedenie čipovania psov. „Teda nikto sa nemôže nepriznať k svojmu psovi,“ uviedol s tým, že druhým krokom je zvýšenie miery zodpovednosti za chovaných psov, nielen vybraných desiatich plemien, ale všetkých, vrátane krížencov.

Treba tiež označiť všetky objekty strážené psami, aby ľudia o tom vedeli a nepreliezali ploty. „Veľa útokov bolo práve takýchto. Treba tiež postihovať majiteľov psov za ich úteky. Riešme to vtedy aj keď sa nič nestane, nie až vtedy, keď pes niekoho pohryzie,“ upozornil. Na druhej strane podľa neho 60 až 70 percent útokov je vyprovokovaných. „Treba to skrátka riešiť v zárodku a vždy musí byť zodpovedný majiteľ psa,“ dodal.

Skúsenosti zo zahraničia podľa Poláka dokazujú, že zákony založené na zoznamoch údajne nebezpečných plemien psov nemajú potenciál, aby situáciu akýmkoľvek spôsobom zlepšili. V Taliansku, Holandsku a Škótsku boli podobné zákony už zrušené, lebo nepriniesli žiadne zlepšenie situácie.

„Najčerstvejší je príklad z Dánska. Zákon s nápadne podobným zoznamom plemien, ako je navrhovaná novelizácia, bol uzákonený v roku 2010 s tým, že sa jeho opodstatnenosť o tri roky prehodnotí. Veterinárna univerzita v Odense vydala štúdiu, v ktorej jasne uvádza, že počet zranených ľudí psami za rok po prijatí, teda v roku 2011, vôbec neklesol, skôr naopak,“ upozornil.