Dlh Slovenska prekročil 55 percent, vláda bude musieť škrtať

Vyplýva to z aprílovej jarnej notifikácie deficitu a dlhu európskym štatistickým úradom Eurostat, podľa ktorého deficit verejnej správy Slovenska vlani dosiahol 2,77 % výkonu ekonomiky, oproti takmer 4,5-percentnému deficitu z predchádzajúceho roku.

Dlh verejnej správy tak stúpol z 52,66 % hrubého domáceho produktu v roku 2012 na minuloročných 55,42 %. Vo finančnom vyjadrení hrubý dlh verejnej správy dosiahol v minulom roku 39,975 mld. eur oproti 37,439 mld. eur z roku 2012.

DPH by sa malo znížiť

Z týchto údajov pre Slovensko vyplývajú zaujímavé dôsledky. Pri poklese deficitu verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu by sa totiž mala podľa súčasného znenia legislatívy znížiť sadzba dane z pridanej hodnoty z 20 % na pôvodných 19 %.

Zároveň údaj o vývoji dlhu znamená, že v minulom roku prekročil ďalšiu hranicu dlhovej brzdy na úrovni 55 % výkonu ekonomiky.

Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by tak rezort financií mal viazať 3 % výdavkov očistených o výdavky na spolufinancovanie eurofondov, transfery Sociálnej poisťovni či o výdavky na správu dlhu. Údaje o deficite a dlhu bude ešte Eurostat potvrdzovať v jesennej notifikácii.

Štatistici vlani posudzovali aj niektoré zaujímavé operácie

Štatistický úrad SR zároveň konštatuje, že sa upravovali aj údaje za predchádzajúce roky. "V roku 2010 sme na základe overenia konzistentnosti zaznamenávania údajov v časovom rade vylúčili vplyv na deficit vo výške 77,8 mil. eur, keďže išlo čiastku, ktorá negatívne ovplyvnila hospodárenie sektora verejnej správy v predošlých rokoch," uvádza úrad.

V súlade s pravidlami metodiky ESA 95 sa prehodnotilo aj sektorové zaradenie spoločnosti Železnice Slovenskej Republiky (ŽSR), ktorá sa preklasifikovala do sektora verejnej správy od roku 2011."V údajoch za rok 2012 okrem vplyvu preklasifikovania ŽSR do sektora verejnej správy došlo k spresneniu údajov o akruálnych daniach," dodávajú štatistici.

Údaje za rok 2013 boli vypočítané konzistentne s rokmi 2010 až 2012 na základe účtovných výkazov subjektov klasifikovaných v sektore verejnej správy a ostatných informácií, týkajúcich sa akrualizácie daní a sociálnych príspevkov, pohľadávok a záväzkov a ostatných úprav.

Štatistici v minulom roku posudzovali aj niektoré zaujímavé operácie. Jednou z nich bolo založenie Agentúry pre správu núdzových zásob ropy a predaj núdzových zásob Správou štátnych hmotných rezerv.

"Vzhľadom na význam a charakter transakcie sa k zaznamenaniu operácie vyjadril Eurostat na základe požiadavky Štatistického úradu SR. V prezentovaných údajoch predaj ropných rezerv nemal pozitívny vplyv na deficit sektora verejnej správy a dlh agentúry spojený s ropnými zásobami sa v plnej miere prejavil v dlhu sektora verejnej správy," uvádza sa v správe úradu. Sektorové zaradenie agentúry bude predmetom ďalšieho posudzovania.

"Deficit na úrovni 2,8 % hrubého domáceho produktu je pri neuznaní predaja štátnych ropných rezerv za rozpočtový príjem veľmi dobrým výsledkom. K nižšiemu deficitu zrejme výrazne prispel aj lepší výber daní v minulom roku, ktorý naznačovalo už priebežné plnenie štátneho rozpočtu," komentoval zverejnené údaje analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.

Výsledok tak podľa neho vytvára základ pre vystúpenie Slovenska z procedúry nadmerného deficitu a mal by umožniť uplatnenie investičnej výnimky z fiškálneho kompaktu. "Vláda však zrejme bude musieť predstaviť Európskej komisii ďalšie opatrenia na zníženie deficitu na nasledujúce roky, nakoľko tá stále predpokladá zhoršenie štrukturálneho deficitu, teda deficitu očisteného o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové opatrenia," dodal analytik.

Podľa Kažimíra sú čísla dobrou správou

Podľa ministra financií Petra Kažimíra sú zverejnené čísla dobrou správou pre Slovensko, ktoré tak zostáva dôveryhodným partnerom na finančných trhoch. Ďalším krokom po znížení schodku pod 3 % má byť vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu, čo si podľa Kažimíra Slovensko po predvedenej konsolidácii zaslúži. "Dosiahli sme lepšie výsledky, ako sme očakávali. Je to výborné vysvedčenie pre túto krajinu," vyhlásil po stredajšom rokovaní vlády.

Zverejnené dáta však až tak pozitívne nevníma opozícia. Podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca vláda spôsobuje vážnu situáciu v zadlžovaní Slovenska, keď dlh v roku 2015 má dosiahnuť 56,2 % výkonu ekonomiky a podľa Eurostatu prekročil vlani ďalšiu hranicu dlhovej brzdy. "Opätovne sa ukazuje, že ignorovanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a nepredloženie nevyhnutných úsporných opatrení do parlamentu spôsobuje alarmujúci stav zadlžovania našich občanov," tvrdí.

Podpredseda KDH Miloš Moravčík zase upozorňuje, že na nárast dlhu môžu doplatiť tí sociálne slabší. Potvrdením dlhu nad 55 % a teda nad ďalšou hranicou dlhovej brzdy totiž bude musieť vláda predložiť rozpočet so zmrazenými výdavkami, a to aj výdavkami smerujúcimi Sociálnej poisťovni. Okrem toho hrozia podľa neho problémy aj mestám a obciam, ktoré budú musieť rovnako zmrazovať svoje výdavky.