Ficova vláda má plán ako zníži deficit a zastaví zadlžovanie

Registračné pokladnice pre lekárov, úspory na mzdách a tovaroch v štátnej správe, ale najmä ďalšie zlepšovanie výberu dane z pridanej hodnoty.

Súvisiace:

Dlh Slovenska prekročil 55 percent, vláda bude musieť škrtať

Vláda odklepla novelu, ktorá umožní predaj Slovak Telekomu

Aj takto má vyzerať ďalšie kolo konsolidácie verejných financií, ktoré má viesť k zníženiu rozpočtového deficitu na 2,49 % hrubého domáceho produktu v roku 2015 a k postupnému zastaveniu rastu verejného dlhu. Vyplýva to z návrhu programu stability na roky 2014 až 2017, ktorý schválila vláda.

Opatrenia majú priniesť stovky miliónov eur

Celkovo majú konsolidačné opatrenia pomenované v programe stability v budúcom roku priniesť 409 mil. eur, z toho 303 na strane príjmov a 106 na strane výdavkov. Dominantnou položkou je práve zachovanie výnosu a zlepšenie efektivity výberu dane z pridanej hodnoty, od čoho si vláda sľubuje vyššie príjmy o minimálne 227 mil. eur.

Na strane príjmov má byť druhou najvyššou položkou zavedenie registračných pokladníc pre lekárov a niektoré ďalšie profesie, čo má priniesť 71 mil. eur a zavedenie zrážkovej dane na peňažné a nepeňažné plnenia od farmafiriem a príjmy z predaja kovošrotu, čo má priniesť 5 mil. eur.

Na strane výdavkov sa má v rámci reformy ESO usporiť na mzdách 66 mil. eur a na tovaroch a službách 40 mil. eur. Pracovať sa má aj na ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov. Rast príjmov z tohto dôvodu sa však očakáva až v roku 2016.

Vláda nerozhoduje o výške DPH, ale zákon

Minister financií Peter Kažimír je pritom presvedčený, že stanovené ciele v konsolidácii verejných financií sa podarí naplniť aj napriek dôsledkom, ktoré vyplývajú z aktuálnych údajov Eurostatu o deficite a dlhu.

Slovensko totiž znížilo deficit pod 3 % na úroveň 2,77 % hrubého domáceho produktu, čo podľa platnej legislatívy znamená zníženie sadzby DPH z 20 % na pôvodných 19 %.

Či sa tak však v skutočnosti stane, sa ukáže až po jesennej notifikácii deficitu a dlhu, kedy sa už má brať do úvahy nová metodika ESA10. Podľa nej by totiž mohol byť napokon vlaňajší deficit Slovenska nad 3 % a sadzba dane by sa tak nemenila.

"Dnes notifikované číslo je 2,77 % hrubého domáceho produktu a platí zákon o dani z pridanej hodnoty a je pred nami ešte jesenná notifikácia. Nie minister financií a nie vláda rozhoduje o výške DPH, ale zákon," povedal v súvislosti s možným znižovaním sadzby dane z pridanej hodnoty v stredu minister financií Peter Kažimír.

Ako dodal, číslo, ktoré Eurostat ukáže na jeseň, momentálne nevie. V každom prípade, ak sa zopakuje zlepšujúci sa výber daní z predchádzajúcich mesiacov aj v tomto roku, nebude s vykrytím prípadného výpadku zo zníženia sadzby DPH podľa neho problém.

Peniaze budú aj z predaja Slovak Telekomu

Eurostat však prišiel v stredu aj s druhým číslom, a to výškou hrubého verejného dlhu za minulý rok. Ten dosiahol 55,4 % hrubého domáceho produktu, čo znamená prekročenie ďalšieho pásma ústavnej dlhovej brzdy.

Povinnosťou vlády je tak už budúci mesiac viazať 3 % výdavkov očistených o niektoré položky a taktiež predložiť budúci rok rozpočet, ktorý nebude počítať s rastom časti výdavkov. Ani v tomto minister financií problém nevidí. Viazanie výdavkov sa podľa neho udeje v polovici mája v objeme zhruba 300 mil. eur, jednotlivé položky sa budú ešte upresňovať. Vláda s tým podľa Kažimíra počítala.

Rovnako by ambície vlády v oblasti konsolidácie nemala ovplyvniť ani povinnosť predložiť rozpočet so zmrazením časti výdavkov. "Spustenie tohto sankčného pásma dlhovej brzdy neznamená zmenu cieľov v deficite a v dlhu na budúci rok. Znamená snáď len iný spôsob dosiahnutia tohto cieľa," vyhlásil v stredu po rokovaní vlády Kažimír.

Vláda zároveň podľa neho urobí všetko preto, aby dlh neprekročil hranicu 57 % hrubého domáceho produktu. Pomôcť k tomu má aj predaj akcií Slovak Telekomu. Kažimír v stredu potvrdil, že výnos z tohto predaja má smerovať na zníženie dlhu.

Pri dodržaní všetkých stanovených cieľov by pritom mohla úroveň dlhu verejnej správy v tomto roku klesnúť na 55,2 % hrubého domáceho produktu, po čom by mala nasledovať jeho kulminácia na úrovni 56,2 % v roku 2015.

Pozitívnou správou podľa ministra je, že pri dodržaní cieľov zároveň Slovensko v budúcom roku prvýkrát dosiahne primárny prebytok verejných financií. "Po očistení o úrokové náklady tak bude hospodárenie verejnej správy v pluse," dodal.