Svet si pripomenie 28 rokov od havárie jadrovej elektrárne v Černobyle

Na archívnej snímke z 13. októbra 1991 časť zrútenej strechy v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ počas návštevy zástupcov médií. V jadrovej elektrárni v Černobyle došlo 26. apríla 1986 k výbuchu štvrtého bloku reaktora a k následnému požiaru. Bolo to dovtedy najväčšie nešťastie v dejinách jadrovej energetiky

Svet a najmä Európa si v sobotu 26. apríla pripomenú doposiaľ najväčšiu civilnú jadrovú katastrofu.

Havária v černobyľskej jadrovej elektrárni na Ukrajine sa všeobecne považuje za najvážnejšiu ekologickú katastrofu v dejinách ľudskej civilizácie.

Atómovú elektráreň V.I. Lenina v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 ako vôbec prvú svojho druhu na Ukrajine. Po prvom energobloku s výkonom milión kilowattov postupne dobudovali aj ďalšie tri, čím celková produkcia elektrickej energie dosiahla 29 miliárd kilowatthodín.

Pred 28 rokmi, krátko po polnoci 26. apríla 1986, došlo na štvrtom energobloku k explózii, v dôsledku ktorej bola porušená aktívna zóna reaktora. V prvých dňoch sa horiaci rádioaktívny mrak dvíhal až do výšky jedného kilometra, neskôr do výšky niekoľko sto metrov.

Príčinou havárie boli technické nedostatky a zanedbanie povinností zo strany obslužného personálu. V jadrovej elektrárni zlyhala skúška reaktora č. 4 a došlo k masívnemu rozpúšťaniu jadra a sérii výbuchov, pri ktorých sa do atmosféry uvoľnilo veľké množstvo rádioaktivity.

Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne "prikryť" masívnym betónovým sarkofágom. V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok.

Na druhom energobloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. Koncom roku 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého bola zastavená aj prevádzka prvého bloku - kvôli nevyhnutnosti profylaktických opráv. Od decembra 1996 fungoval v Černobyle len tretí reaktor. Po havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 percent.

Dňa 15. decembra 2000 Ukrajina prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ definitívne ukončila. Pokyn na jej odstavenie vydal prostredníctvom televízneho spojenia z Kyjeva osobne vtedajší prezident Ukrajiny Leonid Kučma.

V dôsledku havárie na černobyľskej JE bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených až 150.000 kilometrov štvorcových. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo v momente katastrofy 6,95 milióna obyvateľov.

Počas výbuchu a požiaru uniklo z reaktora stokrát viac radiácie, než sa uvoľnilo pri výbuchu jadrových bômb v japonských mestách Hirošima a Nagasaki. Rádioaktívny mrak postupne kontaminoval celú Európu: jeho účinok sa však najviac prejavil v okolí Černobyľu, v priľahlých častiach Ukrajiny, Bieloruska a v Rusku.

Na Ukrajine zasiahol rádioaktívny oblak 12 z 25 oblastí. V Bielorusku bol radiáciou postihnutý každý piaty obyvateľ. V Rusku za postihnuté vyhlásili najskôr len štyri oblasti, no neskôr ich počet vzrástol až na 19. Podľa údajov ukrajinského ministerstva zdravotníctva úrady od černobyľskej katastrofy zaregistrovali vyše 4300 úmrtí následkom rádioaktívneho ožiarenia.

Z 30-kilometrovej zóny okolia elektrárne bolo evakuovaných 130.000 obyvateľov. Neskôr sa ale našli vysoko zamorené miesta aj vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto "zakázanej zóny".

Na likvidácii požiaru v Černobyle sa podieľalo celkovo 600.000-800.000 ľudí, väčšinou mladých vojakov, ktorí boli vystavení vysokým dávkam žiarenia. Podľa oficiálnych údajov z nich už 25.000 zomrelo. Mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.

Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom Černobyľu zamierili nasledujúce dni aj nad Európu. Dostupné materiály uviedli, že nad územím bývalého Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3.-4. mája a 7. mája 1986. Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Československa, druhý prechod len jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko. K najzamorenejším oblastiam na území SR patrili okresy na juhu Slovenska, ďalej okresy Stará Ľubovňa a Dolný Kubín.