Sonda Curiosity vyvŕtala na Marse novú dieru
Vesmírna sonda Curiosity po takmer roku znovu vyvŕtala na Marse novú dieru. Stalo sa tak na mieste s názvom The Kimberley približne päť kilometrov od miesta, kde vlani v máji uskutočnila predchádzajúci vrt.
Ešte pred navŕtaním horniny dostala sonda príkaz, aby preskúmala niekoľko skál vo svojom okolí. Sonda následne v stredu poslala na Zem fotografie zachytávajúce nový vrt s hromadou šedého prachu.
Vedci musia teraz zhodnotiť vlastnosti tohto prachu a na základe výsledkov sa rozhodnú, či nechajú sondu vyvŕtať ďalšiu dieru. Vzorky z nej by potom sonda analyzovala pomocou svojich prístrojov. Vzorky zo spomínaného vrtu z mája 2013 dokázali, že v minulosti bolo v tejto oblasti jazero, v ktorom boli vhodné podmienky pre mikroorganizmy.
Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré budú analyzovať vzorky. Jej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či boli na Marse niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologický život. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral.
Na Marse pristála 6. augusta 2012 v kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov. Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť.
Vedci musia teraz zhodnotiť vlastnosti tohto prachu a na základe výsledkov sa rozhodnú, či nechajú sondu vyvŕtať ďalšiu dieru. Vzorky z nej by potom sonda analyzovala pomocou svojich prístrojov. Vzorky zo spomínaného vrtu z mája 2013 dokázali, že v minulosti bolo v tejto oblasti jazero, v ktorom boli vhodné podmienky pre mikroorganizmy.
Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré budú analyzovať vzorky. Jej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či boli na Marse niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologický život. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral.
Na Marse pristála 6. augusta 2012 v kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov. Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Európou sa šíri nebezpečný vírus, liek neexistuje
21:06 30.11.2024Veda
WHO vyzýva na očkovanie, vírus potvrdili už v troch európskych krajinách.
Vysádzanie stromov v Arktíde môže škodiť: Vedci dospeli k šokujúcim zisteniam o globálnom otepľovaní
20:03 17.11.2024Veda
Vedci prekvapili novými zisteniami o účinku vysádzania stromov v Arktíde.
Vedci prekvapili: Toto sa deje ženám, keď každý deň jedia vajcia
7:01 17.11.2024Veda
Odborníci dospeli k zaujímavým výsledkom.
Táto zložka vo víne môže pomáhať pri prevencii rakoviny hrubého čreva
20:01 16.11.2024Veda
Látka nájdená vo víne by mohla pomôcť predchádzať fatálnym ochoreniam.
Toto je maximálny vek, ktorého sa môžete dožiť
7:24 04.11.2024Veda
Na základe výskumu sa zistilo, akého maximálneho veku sa človek môže skutočne dožiť.
Vosveteit.sk
