Prvomájové sprievody sledovala Štátna bezpečnosť

ŠtB zhromažďovala informácie, či sa niečo podozrivé pripravuje. Záležať si dala podľa Gulu najmä na akcie v Prahe a Bratislave, kde najviac hrozilo vystúpenie tzv. nelegálnych štruktúr. "Keď sa dozvedeli, že niekto chce rozvinúť transparent, tak tomu zabránili. Niekedy sa im to ale nepodarilo, lebo nemohli mať všetkých ľudí pod kontrolou," uviedol Gula.

Súvisiace:

Oslavy 1. mája majú u nás tradíciu, slávime ich dve storočia

Na Záhorie sa vráti socializmus, prídu pionieri aj zväzáci

V druhej polovici 80. rokov sa stalo, že pri tribúne rozvinuli plagát s heslom, ktoré žiadalo slobodu a občianske práva, no boli aj iné excesy, napríklad vajíčka na tribúnach. Medzi preventívnymi opatreniami, ktoré tajní používali, bol aj účelový výsluch. Keď napríklad vedeli, že sa niekto pre nich nežiaduci chystá na manifestáciu, predvolali ho k sebe na výsluch, aby nemohol byť na akcii.

Štátna bezpečnosť podľa Gulu tiež dozerala na účasť, najmä v sedemdesiatych rokoch. "Sú známe opatrenia, že zamestnávateľ dal peniaze tým, ktorí niesli vlajky alebo transparenty," rozpráva Gula. Mohlo sa tiež stať, že si ŠtB cez zamestnávateľa overovala, či bol pre režim nežiaduci človek na manifestácii.

Prvý máj uzákonili ako štátny sviatok po vzniku ČSR. V rokoch 1939 až 1944 sa už oslavy konali pod štátnym dozorom, lebo 1. máj bol štátnym sviatkom aj v nacistickom Nemecku. "Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa z prvomájových osláv stala prezentácia úspechov komunistického režimu, na ktorej bola povinná účasť," povedal pre agentúru SITA historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa.

Ústav pamäti národa postupne odkrýva a zverejňuje štruktúru ŠtB, minulý týždeň dali na internet ďalšie mená jej príslušníkov, konkrétne 473 mien ľudí, ktorí pôsobili v banskobystrickej správe ŠtB medzi rokmi 1975 až 1989. Koncom roka, respektíve začiatkom budúceho by mali obdobie normalizácie uzavrieť zverejnením bratislavskej ŠtB.