Sloboda tlače je u nás dobrá, problémom sú súdy

"Pokiaľ ide o literu zákona, sloboda tlače je u nás zaistená," uviedol pre SITA Soltész. "Sloboda tlače a médií na Slovensku zodpovedá stavu spoločnosti. Z medzinárodného pohľadu je to otázka s kým sa porovnávame. Na Slovensku už novinárov nebijú, nie to ešte ohrozujú na živote," myslí si zas Múdry. Obaja respondenti však poukazujú na praktické rozhodnutia súdov v mediálnych sporoch.

Problémová vymožiteľnosť práva

"Problém, ako s každým iným právom na Slovensku, je v jej vymožiteľnosti. Súdy rozhodujú v sporoch na ochranu osobnosti nepredvídateľne, chaoticky a občas aj s hlbokou neznalosťou práva," zdôraznil Arpád Soltész. Podľa neho to však neznamená, že slovenské médiá nie sú slobodné. "Spravidla majú toľko slobody, koľko má ich vydavateľ odvahy a odhodlania uverejňovať pravdu," myslí si.

Na jednej strane sú kvalitné zákony, na druhej strane však podľa predsedu správnej rady IPI Slovensko Pavla Múdreho "pokrivkáva ich implementácia". Slovenská justícia, ako tvrdí, "je nevyspytateľná a najmä v mediálnych kauzách sa ani nesnaží rešpektovať a používať judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Súdy sudcov s médiami je kapitola sama o sebe."

IPI a v rámci tejto medzinárodnej novinárskej organizácie aj jej dcérska organizácia IPI Slovensko aj z týchto dôvodov štartujú kampaň za dekriminalizáciu ohovárania a poškodzovania mena". Jej cieľom je vypustiť z trestných zákonov paragrafy o poškodzovaní mena a ohováraní, za čo na Slovensku hrozí väzenie od dvoch do osem rokov, upozornil Pavol Múdry a dodal, že aj keď sa tento paragraf Trestného zákona nepoužíva, stále je možné ho použiť.

Chýba nám mediálny orgán s kompetenciami

Podľa neho by médiá spolu s IPI Slovensko mali vyzývať na právnu reguláciu "odškodného" podľa Občianskeho zákonníka. Normálne podmienky by v tomto mohli nastoliť zákonné určené limity odškodného, odvíjajúce sa napríklad od zdaneného zisku média.

"A čo nám ešte chýba a mohlo by prispieť k slobode médií, je silný samosprávny mediálny orgán, s kompetenciami na úrovni zákona. Mohlo by sa predísť mnohým súdnym sporom s médiami. Ako príklad by nám mohli slúžiť Rakúsko či Nemecko. Ale opakujem, v medzinárodnom meradle slobody slova a médií sme na tom relatívne veľmi dobre," dodal Pavol Múdry, ktorý spoluzakladal a dlhé roky pôsobil na čele SITA.

Príkladom je ospravedlnenie v týždenníku

Príkladom sporného rozhodnutia súdov je prípad z konca marca, kedy musel týždenník Plus 7 dní na základe rozhodnutia súdu zverejniť popri ospravedlnení sa Štefanovi Zelníkovi veľkým, titulkovým písmom aj celý článok. Rozsah časopisu sa tak zväčšil o 54 strán.

Pôvodný článok aj s fotografiami mal v časopise rozsah dva a pol strany. Dôvodom je rozhodnutie súdu v spore exposlanca Slovenskej národnej strany (SNS) Štefana Zelníka s médiami za informácie o Zelníkovi a eurofondoch. Za článok súd Štefanovi Zelníkovi popri ospravedlnení prisúdil i nemajetkovú ujmu 33 200 eur a jeho firme ďalších 22 100 eur.

Pavol Múdry z Medzinárodného tlačového inštitútu to označil za dôsledok absurdného rozsudku, ktorý svedčí o stave slovenského súdnictva a justície. Múdry ako zástupca medzinárodnej novinárskej organizácie IPI vyjadril po zverejnení ospravedlnenia vydavateľstvu týždenníka, spoločnosti 7Plus plnú podporu a verí, "že budú v tejto kauze pokračovať odvolávaním sa na Ústavnom súde SR a prípadne na európskych súdoch. Ak sa kauza dostane až do Štrasburgu, utrpia slovenské súdy opäť kus hanby".

V roku 1991 vyhlásila Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru UNESCO 3. máj za Svetový deň slobody tlače. Valné zhromaždenie OSN o ďalšie dva roky schválilo tento dátum ako deň, keď sa majú pripomínať základné princípy slobody tlače.

Dve storočia pred vyhlásením dňa slobody tlače v roku 1791 Kongres Spojených štátov schválil prvý dodatok americkej ústavy, zakazujúci prijať zákony, ktoré by mohli akokoľvek obmedzovať náboženskú slobodu alebo slobodu prejavu vrátane slobody tlače.