Slovákom hrozí znehodnotenie úspor, varuje Miloš Moravčík

Podľa Moravčíka však po zavedení novej dane riziká zostanú, ale výnosy sa znížia. Ľudia tak prídu o časť peňazí. "Pokiaľ však za nízke úroky na účtoch môže najmä Európska centrálna banka, tak zníženie výnosov z fondov pripravuje naša vlastná vláda," vyhlásil.

Menej ušetrených peňazí

Pre mnohých ľudí pritom fondy podľa Moravčíka nie sú o veľkom investovaní, ale o zhodnotení pár stoviek či tisíc eur, ktoré si odkladajú na dôchodok. "Kvôli novej dani tak budú mať v dôchodkovom veku menej ušetrených peňazí. Ukrátení budú aj ľudia, ktorí si na dôchodok šetria cez životné poistenie. Podľa Národnej banky Slovenska nová daň zasiahne aj samotné dôchodkové spoločnosti," upozornil.

Z peňazí ľudí v druhom pilieri môže podľa podpredsedu KDH ročne zobrať až takmer štyri milióny eur. "Bude to ďalšie rabovanie úspor ľudí na dôchodok zo strany Smer-SD. Pritom už teraz vidíme, že peniaze z nových daní sa nevyužívajú efektívne, ale skôr pofidérne," konštatoval.

Slovensko by malo vycúvať

Slovensko by zo skupiny štátov, ktoré chcú zaviesť daň z finančných transakcií, malo podľa Moravčíka čo najskôr vycúvať, inak na to doplatia ľudia znehodnotením ich úspor. "Môžeme však dopadnúť ešte horšie, napríklad ako Švédsko v 80-tych rokoch. Odtiaľ sa po zavedení podobnej dane presunulo obchodovanie s cennými papiermi do New Yorku a Londýna. Daň nepriniesla do ich rozpočtu takmer nič a po fiasku ju neskôr zrušili," dodal.

Slovensko je po tohtotýždňovom verdikte Európskeho súdneho dvora opäť bližšie k zavedeniu dane z finančných transakcií. Sadzbou 0,1% by sa mali zdaňovať transakcie na finančných trhoch, napríklad nákup a predaj akcií či iných cenných papierov. Vláde by mohla vyniesť 30 až 50 miliónov eur ročne podľa toho, ako na ňu zareagujú finančné subjekty. Nová daň nie je požiadavkou Európskej komisie, ale iniciatívou 11 krajín EÚ, z ktorých jednou je práve Slovensko.