Maxim má podľa Gašparoviča naolejovať vŕzgajúcu armádu

Maxim vníma vymenovanie za prvého muža armády ako veľký prejav dôvery. "Uvedomujem si, že výkon funkcie náčelníka generálneho štábu nie je jednoduchou záležitosťou, najmä keď bezpečnostná situácia aj v našej bezprostrednej blízkosti sa neustále mení a vyžaduje si našu plnú pozornosť," vyhlásil Maxim. Verí, že na konci svojho pôsobenia sa bude môcť smelo pozrieť do očí prezidentovi ako hlavnému veliteľovi ozbrojených síl, ministrovi obrany a svojim kolegom vojakom.

Jeho končiacemu predchodcovi Vojtekovi prezident povedal, že funkciu zvládol. Hlava štátu poznamenala, že v tomto období armáda robila aj také činnosti, ktoré sme si možno z hľadiska prideleného rozpočtu ani nevedeli predstaviť, že by sa robiť dali. Je známe, že obranné výdavky už dosahujú len úroveň jedného percenta HDP. "Svoju funkciu ste zvládli nielen z pohľadu bojových úloh, ktoré slovenská armáda má, ale aj z pohľadu pomoci občanom slovenskej republiky pri prírodných katastrofách a iných udalostiach," povedal Gašparovič, ktorý je presvedčený, že armáda je bojovo pripravená "podľa možností, ktoré jej slovenská vláda dáva."

Vojtech by mal byť poradcom pre vojenské záležitosti

Vojteka hodnotenie prezidenta potešilo. Myslí si, že za jeho éry sa výrazne zmenila atmosféra vzťahov medzi kanceláriou prezidenta a ozbrojenými silami. "Služba profesionálneho vojaka pre mňa bola poslaním," vyznal sa Vojtek.

Predčasnú výmenu vo vedení armády inicioval Vojtek, ktorý odchádza v polovici svojho funkčného obdobia zo zdravotných dôvodov Prezident ho do funkcie vymenoval 15. decembra 2011, vojakom je 35 rokov. Vojtekov odchod a Maximov nástup 23. apríla odobrila vláda. Vojtek požiadal o uvoľnenie z funkcie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR asi pred šiestimi týždňami ministra obrany Martina Glváča (Smer-SD). "Ja dúfam, že keď mu zdravie dovolí a táto procedúra celá zbehne, tak ostane v rezorte a bude mojím poradcom pre vojenské záležitosti," povedal Glváč krátko pred podaním návrhu na odvolanie Vojteka.

Vojtek vtedy povedal, že sa dostal do situácie, v ktorej sa musel rozhodnúť, čo bude ďalej riešiť. "Verte mi, že ma k tomu viedli moje zdravotné problémy. Práca náčelníka generálneho štábu, to je na 24 hodín denne," dodal. Glváč aj Vojtek odmietli, že by za jeho odchodom mohli byť rozdielne názory na kauzu okolo vojenských tajných. Hospodárske noviny koncom decembra napísali, že náčelník ozbrojených síl sa vraj nepohodol s ministrom na riešení situácie, keď sa prevalilo údajné tunelovanie u vojenských tajných bývalým vedením.

Prezident povýšil štyroch generálov

Okrem neho sa v utorok povýšenia dočkal aj náčelník Štábu pre podporu operácií Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko a dvaja vojenskí veteráni Ján Iľanovský a Milan Píka. "Všetci oceňujeme, že ste sa priamo zúčastnili pri potláčaní nacizmu. Vieme to oceniť aj v dobe mieru. No to, že dnes povyšujem aj činných vojakov do funkcie generálov, svedčí o tom, že je stále vo svete hrozba, voči ktorej sa musíme brániť. Intolerancia, nenávisť a rôzne skupiny ľudí, ktoré nemajú v úmysle navzájom si pomáhať, ale škodiť," povedal prezident Ivan Gašparovič po menovaní.

Maxima dnes Ivan Gašparovič povýšil z hodnosti generálmajora do hodnosti generálporučíka. V armáde je tento 57-ročný dôstojník od roku 1976, predtým absolvoval ročnú dôstojnícku školu. Potom, ako ho pridelili pod veliteľa Západného vojenského okruhu, bol vyslaný na interné štúdium na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove, ktoré úspešne absolvoval v roku 1980. Je absolventom trojročného interného postgraduálneho štúdia na Vojenskej akadémii v Brne, ktoré ukončil v roku 1990 a 1,5-ročného interného štúdia na Akadémii obrany ozbrojených síl (CID) v Paríži.

Po skončení vysokoškolského štúdia pôsobil u mechanizovaných a tankových jednotiek, kde mal veliteľské posty od čaty po brigádu. Od októbra 2001 do júna 2002 bol náčelníkom štábu logistiky Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky. Od júla 2002 do decembra 2004 ho ustanovili do funkcie veliteľa Síl výcviku a podpory ozbrojených síl Slovenskej republiky. V decembri 2004 sa stal veliteľom Pozemných síl OS SR. V tejto funkcii bol do 1. júna 2009, keď ho vyčlenili na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. Po absolvovaní kurzu vojenskej diplomacie sa stal pridelencom obrany v susednej ČR. Maxim ovláda anglický a francúzsky jazyk.

Zmeka povýšili do hodnosti brigádneho generála

Zmeka v utorok prezident povýšil z plukovníka generálneho štábu do hodnosti brigádneho generála. Profesionálnym vojakom je od roku 1987, do služobného pomeru vstúpil počas štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove, kde absolvoval štúdium v odbore mechanizované vojsko. Je absolventom Akademického kurzu pri Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši (1999 až 2000) a kurzu národnej bezpečnosti v Národnej akadémii obrany maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši (2005 až 2006). Zmeko má 46 rokov.

Po skončení vysokoškolského štúdia bol veliteľom u mechanizovaných od stupňa čata po stupeň brigáda. Od júla 2009 do decembra 2011 pôsobil ako náčelník odboru pre operácie a náčelníka štábu Veliteľstva pozemných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky. Od 1. januára 2012 bol na Generálnom štábe ozbrojených síl Slovenskej republiky vo funkcii veliteľa centra riadenia operácií – zástupcu náčelníka štábu pre operácie a od januára tohto roka vo funkcii zástupcu veliteľa strategického centra krízového manažmentu Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky

Zmeko má skúsenosti z pôsobenia v mierových operáciách. Od mája 2001 do marca 2002 pôsobil ako zástupca veliteľa strážnej roty v mierovej misii OSN UNFICYP na Cypre a od marca 2005 do augusta 2005 bol zástupca veliteľa práporu vo vojenskej operácii Iracká sloboda v Iraku. Ovláda anglický jazyk.

Vojnového veterána povýšili za brigádneho generála

Plukovník vo výslužbe Ján Iľanovský povýšil do hodnosti brigádny generál. Tento účastník národného boja za oslobodenie sa narodil 21. apríla 1924 v Závažnej Porube. Od 9. januára 1944 do 5. mája 1945 bol príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. Vo februári 2004 mu priznali postavenie vojnového veterána.

V októbri 1942 nastúpil základnú vojenskú službu k pešiemu pluku v Liptovskom Mikuláši. V júli 1943 jeho pluk nasadili na východný front, na Ukrajinu. Krutosti, ktoré páchali nemeckí fašisti na bezbrannom civilnom obyvateľstve ukrajinských dedín a jeho názorová orientácia ho utvrdili v rozhodnutí prejsť na stranu Červenej armády. Už 2. októbra 1943 sa stal príslušníkom jazdeckého pluku sovietskej armády na Kryme. Po zranení, z ktorého sa liečil v Melitopole, ho presunuli k 1. československému armádnemu zboru v hodnosti slobodníka. Absolvoval paradesantný kurz v Tule. V septembri 1944 pôsobil ako inštruktor v 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigáde v ZSSR. V októbri ho ako veliteľa čaty v úseku Zarzsyn-Karpaty nasadili do bojov pri oslobodzovaní Ukrajiny, Rumunska a Poľska.

Po vypuknutí SNP bol koncom októbra 1944 vysadený na Slovensko do priestorov Nízkych Tatier. Ako príslušníka čs. armádneho zboru – účastníka SNP ho poverili úlohou zabezpečovať pre partizánske jednotky brigády "Stalin" v priestoroch Červený kút – Malužiná – Partizánska Ľupča potraviny a lieky. Dôležitou úlohou tiež bolo získavať informácie o výzbroji a palebných postaveniach nemeckých vojsk. Ján Iľanovský absolvoval rôzne prieskumné akcie na území mesta Liptovský Mikuláš a v jeho okolí.

Od polovice februára 1945 sa ako prieskumník zúčastnil ťažkých a zdĺhavých bojov o oslobodenie Liptovského Mikuláša. Bol jedným z príslušníkov 1. čs. armádneho zboru, ktorí vo včasných ranných hodinách 4. apríla 1945 vstúpili na pôdu ťažko skúšaného mesta a priniesli doň slobodu. Ako prieskumník pokračoval Ján Iľanovský so svobodovcami v oslobodzovaní vlasti až do Prahy. Za takmer tri roky frontového života bol viackrát zranený, následky čoho pociťuje dodnes.

Za brigádneho generála povýšili aj Píku

Plukovníka vo výslužbe Milana Píku v utorok povýšili do hodnosti brigádny generál. Je to syn slávneho legionára a odbojára Heliodora Píku a priamy účastník západného odboja. Milan Píka po obsadení Čiech a Moravy nemeckou armádou narýchlo ukončil štúdium a s matkou za pomoci odboja ušli do Rumunska, odkiaľ sa loďou dostali do Francúzska. V tomto období sa Píka pokúsil prvýkrát narukovať do tvoriacich sa Česko-slovenských jednotiek vo Francúzsku.

Do armády ho však neprijali pre jeho nízky vek, a tiež preto, lebo nemecké jednotky sa stále približovali. Podarilo sa mu odísť do Veľkej Británie, kde vstúpil do anglického letectva a kde neskôr zložil aj maturitnú skúšku. Požiadal o zaradenie do leteckého kurzu. Chcel sa stať navigátorom, no zdravotná prehliadka odhalila jeho vrodenú očnú chybu a tak nemohol byť zaradený k lietajúcemu personálu. V roku 1944 sa stal pobočníkom veliteľa Československého doplňovacieho strediska v Cosforde, kde pôsobil až do konca vojny.

Po skončení vojny sa vrátil späť do vlasti. Po puči v roku 1948 bol jeho otec zatknutý, čo malo za následok jeho preradenie a onedlho ho zatkla Štátna bezpečnosť. Súdili ho spoločne so skupinou generála Mrázka. Bol obvinený z prípravy únosu otca do zahraničia. Pre nedostatok dôkazov a po zásahu prezidenta Klementa Gottwalda bol zbavený všetkých obvinení. Napriek tomu ho degradovali z kapitána na vojaka, vyhodili z Karlovej univerzity, vykázali z Prahy a za trest mal na rok nastúpiť do Jáchymovských baní. Vďaka manželkinmu otcovi do Jáchymova nenastúpil a odsťahoval sa do Bratislavy. Nebol potrestaný väzením, ale stratou občianskej cti a ďalšieho uplatnenia v živote.