Viac peňazí na armádu nedáme, potvrdil na Globsec-u Fico

"My sme za posledné dva roky urobili neuveriteľné konsolidačné opatrenia, dostali sme deficit pod tri percentá, máme jeden z najnižších dlhov v rámci EÚ a eurozóny. Neviem si predstaviť, že by na Slovensku v najbližších rokoch bol priestor na zvyšovanie rozpočtu pre armádu," vyhlásil premiér. Fico je odhodlaný povedať to aj generálnemu tajomníkovi NATO Anders Fogh Rasmussenovi, ktorý vo štvrtok na konferencii tiež vystúpi.

Súvisiace:

V Bratislave sa začal Globsec, Kiska prehovorí s Rasmussenom

Globsec prinesie do Bratislavy autokolóny, obmedzia dopravu

Krajiny NATO sa zaviazali, že budú na armádu vydávať minimálne dve percentá HDP. Obranné výdavky Slovenska sa pohybujú na úrovni prilbižne jedného percenta HDP. Šéf NATO počas svojej aprílovej návštevy Prahy kritizoval Českú republiku práve pre to, že do svojej obrany investuje málo.

Prezident prijal šéfa NATO Rasmussena

Prezident Ivan Gašparovič vo štvrtok prijal generálneho tajomníka NATO Andersa Fogh Rasmussena, ktorý na stretnutí v súvislosti s blížiacim sa koncom mandátu oboch predstaviteľov poďakoval našej hlave štátu za vynikajúce vzťahy a spoluprácu počas celého desaťročného funkčného obdobia.

"NATO má pre Slovensko veľmi veľký význam, pretože vstup do neho pred desiatimi rokmi bol pre nás strategickým rozhodnutím pre budúcnosť krajiny," uviedol prezident. Podľa jeho slov NATO vnímame nielen ako politickú organizáciu, ale aj ako záruku bezpečnosti a ochrany svojich členov pred hrozbami zvonka.

Prezident Gašparovič hovoril s generálnym tajomníkom Rasmussenom aj o aktuálnej ukrajinskej kríze. "Sme odhodlaní pomôcť Ukrajine vo všetkých oblastiach, v ktorých to bude potrebovať," poznamenal. Prvá pomoc slovenskej strany bola podľa prezidenta už v tom, že sme sa postarali o zdravotnú starostlivosť pre zranených občanov Ukrajiny.

Ako dodal, je rád, že sa podarilo podpísať aj Memorandum o dodávke plynu reverzným tokom na Ukrajinu. Gašparovič tiež zastáva názor, že aliancia sa pri ukrajinskej kríze zachovala veľmi rozumne. Hlava štátu takisto v rozhovore konštatovala, že v súčasnosti je potrebné hľadať riešenie situácie na Ukrajine politickou a diplomatickou cestou.

Rasmussen: Členovia NATO by si mali plniť svoje záväzky

Členovia NATO by mali nielen užívať ochranu, ktorú im Severoatlantická aliancia ponúka, ale mali by si tiež plniť svoje záväzky. Naznačil to vo svojom dnešnom vyhlásení generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen po tom, čo sa stretol so slovenským predsedom vlády Robertom Ficom. Krajiny NATO sa totiž zaviazali, že budú na armádu vydávať minimálne dve percentá HDP.

Obranné výdavky Slovenska sa však pohybujú na úrovni približne jedného percenta HDP. "NATO je založené na princípe solidarity – jeden za všetkých a všetci za jedného. Na jednej strane všetci si užívajú ochranu NATO, na druhej strane všetci musia aj prispievať svojimi záväzkami voči NATO," povedal vo štvrtok Rasmussen. Dodal však, že rozumie tomu, že zvyšovať rozpočet na obranu nie je jednoduché.

Podľa generálneho tajomníka NATO nám súčasná kríza na Ukrajine ukazuje, že na obrane stále záleží. "Obrana niečo stojí, ale ak nemáme bezpečnú situáciu, tak to by nás stálo ešte viac," vyhlásil šéf Severoatlantickej aliancie. Premiér Robert Fico podľa vlastných slov ubezpečil generálneho tajomníka NATO, že Slovensko si chce plniť svoje záväzky.

Poukázal však na to, že naša krajina prešla "náročnou konsolidáciou verejných financií" a otázka zvyšovania prostriedkov pre armádu je "mimoriadne citlivá". Fico zároveň uviedol, že z rozpočtu pre armádu by mohlo v nasledujúcom období ísť viac peňazí na modernizáciu. "Kým napríklad v tomto období na modernizáciu z rozpočtu šlo iba okolo osem-deväť percent, tak už na budúci rok minister obrany oznamuje, že by na takúto modernizáciu malo ísť 18 až 19 percent z existujúceho rozpočtu," uviedol premiér.

Rasmussen sa vyjadrili aj k Ukrajine

Anders Fogh Rasmussen sa taktiež vyjadril k situácii na Ukrajine a ku krokom, ktoré aliancia vykonala v poslednom období na posilnenie svojej obranyschopnosti. Tiež apeloval na plnenie aliančného záväzku vynakladať na obranu dve percentá HDP. Slovenská republika na obranu míňa ročne približne percento HDP.

Podľa jeho slov je však dôležitý nielen objem, ale aj kvalita vynaložených prostriedkov a preto osobitne zdôraznil potrebu posilniť investície do modernizácie armády. Prezident Ivan Gašparovič na to povedal, že si plne uvedomuje túto situáciu a je presvedčený, že do modernizácie Ozbrojených síl SR by sme mali investovať oveľa viac. Na stretnutí bol prítomný aj minister obrany Martin Glváč, ktorý podrobne informoval o krokoch vlády v tomto smere.

"Bezpečnostná rada Slovenskej republiky a vláda prijali Koncepciu Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorá je zásadným strategickým dokumentom. Urobili sme opatrenia pre to, aby čo najviac peňazí išlo do výzbroje a modernizácie. Predovšetkým chceme zabezpečiť prezbrojenie ručných zbraní a modernizáciu kolesovej techniky. V najbližších mesiacoch plánujeme rozbehnúť akvizičný proces na prenájom letových hodín pre nadzvukové letectvo," uviedol na stretnutí Glváč.

So šéfom NATO hovoril aj Andrej Kiska

Zvolený prezident Andrej Kiska sa vo štvrtok na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave taktiež stretol s Andersom Fogh Rasmussenom, obsah ich rozhovoru však neprezradil. "Absolvoval som niekoľko stretnutí s účastníkmi tejto konferencie, mal som rozhovor s generálnym tajomníkom NATO. Nechcel by som však, keďže ešte máme úradujúceho prezidenta, dávať žiadne vyhlásenia," povedal Kiska novinárom.

Hoci Slovensko a EÚ v poslednom čase trápila kríza, dnes podľa Kisku musíme hovoriť o ešte dôležitejšej veci, a to o bezpečnosti. "EÚ by mala hovoriť jedným hlasom, mali by sme sa zjednotiť, mať jasné a spoločné stanoviská," dodal Kiska. Občanom Slovenska treba podľa neho jasne a poctivo povedať, aké máme záväzky vo vzťahu k NATO a ako ich napĺňame.

Fico nepredpokladá na hraniciach konflikt

Na hranici Slovenska s Ukrajinou hrozia podľa premiéra Roberta Fica v krátkom čase nepríjemnosti a konflikty. "Začíname mať veľké obavy z toho, že rôzne skupiny, ktoré organizujú na kriminálnej báze prechod ľudí cez hranicu, čím ďalej tým viac ukazujú, že sú pripravení ísť do ozbrojených konfliktov," povedal vo štvrtok predseda vlády na bezpečnostnej konferencii Globsec, ktorá sa koná v Bratislave.

Na Ukrajine sa totiž podľa neho v súčasnosti nachádza veľmi veľa ilegálnych migrantov, ktorí majú záujem na niektorom úseku prekročiť schengenskú hranicu. V niektorých častiach Ukrajiny dnes pritom podľa premiéra majú ľudia samopal asi tak ako my hodinky na ruke. "Veľmi pozorne monitorujeme to, čo sa deje na tejto hranici," dodal. Počet žiadostí o víza či politický azyl podľa Fica zvýšený nie je.

O situácii na Ukrajine, ale aj o energetickej bezpečnosti sa vo štvrtok Fico na Globsec-u rozprával aj s premiérmi Česka, Maďarska a Poľska Bohuslavom Sobotkom, Viktorom Orbánom a Donaldom Tuskom. Na spoločnej tlačovej besede predsedov vlád Fico s potešením oznámil, že medzi krajinami V4 existuje súlad v otázke nevyhnutnosti pripraviť krízový mechanizmus pre prípad, že by k nám z východu prestal prúdiť zemný plyn.