Most-Híd nepríde na rokovania o ústave, lebo ide o frašku

"Nepoznáme predstavu Smeru o pozmeňujúcich návrhoch. Tušíme, že nejaké rokovania medzi Smerom a KDH prebiehajú, ale nikto nepovedal, čo má byť predstavené," povedala s tým, že nejde len o novelu ústavy, ale aj o vykonávacie predpisy. "Dávať bianco šek zmenou ústavy je vrcholne nezodpovedné. Takto sa nemôže meniť ústava," vyhlásila.

Súvisiace:

Najvyšší súd musí viesť morálna autorita, apeloval Kiska

Podľa Žitňanskej Smer-SD nepredložil podklady k zmenám v ústave, o ktorých mali v piatok hovoriť. "Nepoznáme pozmeňujúce návrhy k novele ústavy. Myslím, že ich mal predložiť Borec. Preto sa na rokovaniach nezúčastníme, lebo je to fraška," konštatovala.

Podobne sa vyjadril aj predseda Most-Híd Béla Bugár. Podľa neho rokovania o ústave neprebiehajú štandardne. "Nevieme, o čom sa bude zajtra (v piatok, pozn. red.) rokovať. Most sa nechce na takýchto nedôstojných rokovaniach zúčastniť," povedal. Podľa neho Smer-SD chce navodiť dojem, že o budúcnosti justície sa bude rozhodovať v NR SR.

"Skutočne sa o justícii však rozhodne 19. mája pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu SR," povedal s tým, že Smer-SD môže ovplyvniť ako dopadnú tieto voľby. Až potom sa môže podľa neho v štandardnom procese hovoriť o budúcnosti justície. "Ak to tak nebude, pôjde len o kamufláž Smeru. Všetko záleží od volieb 19. mája. Ostatné je len zbytočná kamufláž," dodal.

Žitňanská upozornila, že v pondelok sa nebude rozhodovať len o hlave Najvyššieho súdu SR, ale stále aj o šéfovi Súdnej rady SR aj keď dnes nikto nevie, či tieto funkcie zostanú spojené, alebo či a odkedy budú oddelené. "Dostali sme sa do štádia, že voľba je skôr, ako boli dokončené rokovania o ústave. Zodpovednosť Smeru je zrejmá, pretože bez nominantov Smeru nebude nový predseda najvyššieho súdu zvolený," povedala. Podľa Žitňanskej je osoba dnešného predsedu najvyššieho súdu najväčšou prekážkou dôveryhodnosti justície. "Bez zásadnej zmeny na čele najvyššieho súdu justícia vyššiu dôveryhodnosť nezíska," dodala.

Pracovná skupina k novele ústavy sa stretla v piatok. Prezident by podľa súčasného návrhu novely mal prísť o právomoc navrhovať členov Súdnej rady SR. Robert Fico však už avizoval, že táto kompetencia by prezidentovi mala zostať. Zvýšiť by sa mal počet členov súdnej rady volených a odvolávaných vládou a parlamentnom. Funkcia šéfa najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady sa oddelí.

Frešovci chcú okrem sudcov preverovať aj prokurátorov

SDKÚ-DS chce, aby sa bezpečnostným previerkam podrobovali nielen sudcovia, ale aj prokurátori. Preto príde na piatkové rokovanie pracovnej skupiny k novele Ústavy SR s vlastným návrhom.

Ako povedal vo štvrtok na tlačovej besede poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník, sudcovia nie sú jediní, ktorí sú dôležití pre justičný systém. "Prokurátori sú niekedy ešte dôležitejšou súčasťou justičného systému. Podporujeme celoplošné previerky sudcov a prokurátorov. Musia byť však jasne zadefinované v zákone, aby nemohli byť zneužité. Bez celoplošných previerok nedosiahneme očistu súdnictva a prokuratúry," vyhlásil Kaník.

Zároveň strana chce, aby prezident dostal novú právomoc, a to okrem sudcov menovať a odvolávať aj prokurátorov. SDKÚ-DS tiež navrhuje, aby Národný bezpečnostný úrad pripravil podklady pre previerky sudcov. Tie by následne posúdila Súdna rada SR.

Tá by potom odporučila prezidentovi sudcu alebo prokurátora vymenovať. "Navrhujeme, aby NBÚ skúmal zákonom presne zadefinované okruhy otázok a pripravil podklady pre súdnu radu," povedal Kaník s tým, že ak by konkrétna osoba mala pocit, že rozhodnutie prezidenta o jej nevymenovaní nie je spravodlivé, mohla by sa obrátiť na ústavný súd.

Prokurátori už previerky majú, reaguje GP na návrh SDKÚ

Generálna prokuratúra SR upozorňuje, že prokurátori majú aj v súčasnosti bezpečnostné previerky, od roku 2004. Prokuratúra tak reaguje na návrh SDKÚ-DS, aby sa bezpečnostným previerkam podrobovali nielen sudcovia, ale aj prokurátori.

"Všetci prokurátori majú bezpečnostné previerky rôznych stupňov podľa určeného zoznamu funkcií. Vedúci prokurátori majú bezpečnostnú previerku IV., respektíve II. stupňa. Najvyšší stupeň previerky má aj generálny prokurátor," uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová. Dodala, že pre výkon funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry je nevyhnutnou podmienkou byť držiteľom bezpečnostnej previerky na najvyšší štvrtý stupeň – prísne tajné.