Ak pôjde o bezpečnosť, Slováci nebudú šetriť na armáde

Štát totiž musí podľa sankcie vyplývajúcej z prekročenia 55-percentnej hranice dlhovej brzdy viazať 305 miliónov eur, ministerstvo obrany má ušetriť zhruba 17,7 milióna eur, rezort vnútra vyše 19 miliónov eur. "Musím povedať, že v prípade obrany a vnútra mám zmiešaný pocit, pretože si treba uvedomiť, že sme vo zvláštnej bezpečnostnej situácii," povedal Kažimír.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

"Vzhľadom na vývoj situácie nemôžem vylúčiť, že toto budeme v najbližších mesiacoch revidovať hlavne vo vzťahu k obrane a vnútru, potom by to muselo byť na úkor iných rezortov," dodal minister.

Podľa Kažimíra dostal štát od Severoatlantickej aliancie (NATO) list, v ktorom nás vyzývajú, aby sme si plnili svoje záväzky. Krajiny NATO sa zaviazali, že budú na armádu vydávať minimálne dve percentá HDP. Obranné výdavky Slovenska sa pohybujú na úrovni približne jedného percenta HDP. Podľa Kažimíra však to jedno percento HDP znamená dodatočných zhruba 700 miliónov eur. "A tie si nemôžeme dovoliť," poznamenal.

Podľa poslanca parlamentu za Most-Híd Ivana Švejnu nie je Kažimírovou chybou, že Slovensko si záväzok neplní. "Objektívne treba povedať, že ani za iných vlád nebol záväzok naplnený a nie sme jediná krajina, ktorá dáva okolo jedného percenta HDP na vyzbrojenie," vyhlásil.

Švejna si myslí, že v súčasnosti potrebujeme mať najmä v poriadku verejné financie. "Nevidím tam veľký priestor na navyšovanie financií do kapitoly ministerstva obrany," konštatoval. Dôležité je však podľa Švejnu nielen množstvo peňazí pre armádu, ale aj to, akým spôsobom sa použijú.