Lajčák: Nebyť EÚ, nebolo by z čoho financovať obnovu SR

Podľa Lajčáka Slovensku členstvo v Európskej únii výrazne prospieva. Dokumentoval to rastom životnej úrovne. Počas vstupu do EÚ (v roku 2004), predstavoval hrubý domáci produkt (HDP) na občana 48 % európskeho priemeru, v roku 2010 to už bolo 75 %. Taktiež poukázal na skutočnosť, že Slovensko má šiestu najotvorenejšiu ekonomiku na svete, pričom až 85 % produkcie končí v krajinách EÚ.

Kľúčové pre Slovensko sú podľa ministra aj finančná podpora v podobe eurofondov. Až 75 % verejných projektov v SR je financovaných z prostriedkov EÚ. „Keby sme nemali európske zdroje, nemali by sme z čoho financovať obnovu tejto krajiny“, zdôraznil Lajčák, ktorý poukazuje na enormné príjmy zo spoločnej európskej pokladnice pre Slovensko. „Pre najnovší finančný rámec pre roky 2014-2020 sme vyrokovali čistý príjem 13 miliárd eur, čo je celý ročný rozpočet Slovenska. Z európskeho rozpočtu dostávame ročne 387 EUR na každého občana,“ pridal čísla.

Ďalšími kľúčovými benefitmi EÚ je skutočnosť, že Európska únia je najväčší spoločný trh a najväčšia svetová ekonomika, najväčší svetový investor i donor. Lajčák zdôraznil tiež politický význam členstva. Podľa neho je EÚ prominentný klub, vďaka ktorému má Slovensko podstatne lepší dosah na formovanie svetovej politiky. Lajčák sa však nevyhol ani negatívam. „Jednou z chýb EÚ je odcudzenie projektu od občanov. Európske inštitúcie sa príliš uzatvárajú do seba. Vystavujú sa riziku vnímania verejnosťou ako projektu elít, odtrhnutého od toho, čo si ľudia myslia“, poukázal na komunikačný problém Bruselu.

Podľa ministra zahraničných vecí je nedostatkom činnosti EÚ aj prílišná regulácia aj tam, kde nie je nutná. Šéf diplomacie poukázal aj na znižujúcu sa konkurencieschopnosť EÚ. Kým krajiny eurozóny tvoria 25 % svetového HDP, vynakladajú až 50 % svetových sociálnych výdavkov. Podľa Lajčáka je veľkým problémom disciplína v rámci EÚ. Dokumentuje to skutočnosťou, že všeobecne záväzný Pakt stability a rastu porušili členské štáty viac ako 60-krát bez akýchkoľvek následkov a výnimkou neboli ani ťahúni Európskej únie ako Nemecko, či Francúzsko. „Tá nezodpovednosť nás teraz dobieha“, hovorí Lajčák, podľa ktorého je nutné kombinovať konsolidáciu verejných financií s prorastovými opatreniami.

Jedným z vinníkov krízy sú podľa šéfa slovenskej diplomacie banky. „Banky sa ukázali ako slabina Európy. Mali priveľa slobody, ale primálo zodpovednosti. Kríza, s ktorou dnes zápasíme, vznikla ako banková kríza. Banky obchodovali s derivátmi a celé to bola vlastne pyramída, ktorá nemohla neprasknúť. A dnes za to znášame dôsledky“, otvorene priznáva.

Minister predostrel aj štyri hlavné piliere „novej“ EÚ – bankovú úniu, fiškálnu a hospodársku úniu a demokratickú legitimitu. Pri bankovej únii plánuje Brusel už tento rok zaviesť jednotný bankový dohľad a krízový manažment bánk, ktoré sa ukázali ako neudržateľné a povedú k bankrotu. Fiškálna a hospodárska únia sú koordináciou národných rozpočtov a hospodárskych politík, tu sú však úvahy len v rannom štádiu. Demokratická legitimita je postavená na tom, že ani tie najlepšie riešenia bez podpory občanov a národných parlamentov nemajú význam. „Je dôležité, aby ľudia vedeli a chápali, čo sa deje a prečo sa deje“, zdôraznil Lajčák.

Neoficiálnym piatym pilierom EÚ budúcnosti je tzv. sociálny pilier.

O PEVŠ
Paneurópska vysoká škola (PEVŠ) je súkromná vysoká škola, ktorá od svojho založenia v roku 2004 patrí medzi najmodernejšie vedecko-vzdelávacie inštitúcie na Slovensku. Svojim študentom poskytuje kvalitné vzdelanie na piatich fakultách (vrátane jedinej fakulty psychológie na Slovensku), v 18-tich akreditovaných študijných programoch. PEVŠ rozvíja kreativitu, podporuje moderné riešenia, výmenu vedomostí, myšlienok a informácií, rozvíja spoluprácu s prestížnymi zahraničnými univerzitami. Na PEVŠ študuje takmer 5000 poslucháčov.