Doneck zažil ďalší krvavý stret, zahynulo najmenej osem ľudí

Ruské agentúry uvádzajú 15 obetí na strane ukrajinskej armády. Boje sa odohrali asi 20 kilometrov južne od mesta Doneck, ktoré je v rukách povstalcov. Strety zaznamenali aj v susednej Luhanskej oblasti, obete na životoch však nehlásia.

Ozbrojený stret majú na svedomí separatisti

Krvavý ozbrojený stret majú podľa vlády na svedomí separatisti, ktorí zaútočili na armádne stanovište pri meste Volnovacha. Ukrajinským pohraničníkom sa v noci tiež podarilo odraziť útok desiatok separatistov ozbrojených puškami a granátmi, ktorí chceli prejsť do Luhanskej oblasti z Ruska. Niekoľko príslušníkov pohraničnej stráže utrpelo zranenia.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Ukrajinské ministerstvo obrany boje potvrdilo, počet obetí však neuviedlo. Incidenty sa stali len tri dni pred nedeľňajšími prezidentskými voľbami na Ukrajine, ktoré chce separatistický východ bojkotovať. Vláda v Kyjeve priznala, že voľby sa nepodarí usporiadať v niektorých častiach Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny.

Donecká republika požiadala Rusko o uznanie nezávislosti

Samozvaná Donecká ľudová republika požiadala vo štvrtok Rusko o uznanie jej nezávislosti. Žiadosť jednohlasne podporili všetci poslanci tamojšieho parlamentu počas mimoriadneho zasadnutia. Ruské tlačové agentúry citujú predsedu doneckej Najvyššej rady Denisa Pušilina, podľa ktorého žiadosť už zaslali ruskému prezidentovi, hornej a dolnej komore parlamentu a ministerstvu zahraničia.

Donecká a Luhanská oblasť jednostranne vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny potom, čo tento krok 11. mája v referendách podporili tamojší obyvatelia. Oba regióny už vtedy požiadali Moskvu o uznanie nezávislosti, Rusko však len stručne vyhlásilo, že výsledky oboch referend rešpektuje. Obe samozvané republiky tiež údajne požiadali o pričlenenie k Ruskej federácii, Moskva sa ale k tomu zatiaľ nevyjadrila.

Novú žiadosť doneckí poslanci poslali len tri dni pred prezidentskými voľbami na Ukrajine. Oba regióny plánujú hlasovanie bojkotovať, keďže Ukrajinu už pokladajú za cudzí štát.

Nepokoje na Ukrajine si vyžiadali už vyše sto obetí

Niekoľko týždňov trvajúce násilie na východe a juhu Ukrajiny si podľa údajov OSN vyžiadalo 127 obetí na životoch. Asistent generálneho tajomníka pre ľudské práva Ivan Šimonovič to uviedol na stredajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady, kde hovoril o ďalšom zhoršovaní ľudskoprávnej situácie v častiach Ukrajiny zmietaných separatistickými nepokojmi.

Znepriatelené strany podľa neho používajú stále "viac a viac zbraní", zatiaľ čo narastá "vlna vysídlených osôb".

Odporúčame aj:

Ukrajinského prezidenta budú voliť v Prešove a Bratislave

Rusov šokovali výroky princa Charlesa o Putinovi a Hitlerovi

Chodorkovský: Reakcie Únie nahrávajú ruským nacionalistom

Nepokojná Ukrajina, konflikty si vyžiadali už vyše sto obetí

Šimonovič povedal, že hoci oficiálne zatiaľ evidujú zruba tisícku vysídlencov, skutočný počet je pravdepodobne oveľa vyšší. V utorňajšej správe Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov sa pritom v súvislosti s krízou na Ukrajine spomína až 10-tisíc takzvaných vnútorne vysídlených osôb.

Šimonovič tiež v stredu skritizoval únosy členov volebných komisií a zastrašovanie pred nedeľňajším hlasovaním o novom ukrajinskom prezidentovi.

Napriek blížiacim sa voľbám Kyjev pokračuje v nasadzovaní ozbrojených síl proti vzbúrencom v proruských oblastiach, ktorí už dávnejšie obsadili štátne budovy a po májových referendách vyhlásili nezávislosť.