Za potopou sveta je obrovské mimozemské teleso, tvrdí Činčura

Potopu sveta mohol spôsobiť jedine dopad obrovského mimozemského telesa - aj tento pohľad na údajne najväčšiu katastrofu ľudstva ponúka vo svojej knihe Potopa sveta geológ a geograf Juraj Činčura. Publikáciu, v ktorej pozbieral mýty, legendy aj fakty na túto tému, prezentoval v stredu (21. 5.) v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej. V knihe hľadá odpovede na dodnes nezodpovedané otázky - kto, kedy, kde a prečo potopu sveta "zapríčinil". Mal ju na svedomí Zeus, Hospodin, vo svete Sumerov Enlil alebo bola príčinou kométa či cunami? "Dosť intenzívne som sa tým zaoberal a keď sa mi zdalo, že to vo mne dozrelo, tak som si hovoril - je škoda, aby to zostalo pre mňa," uviedol pre TASR Juraj Činčura (1938), ktorý svoju predchádzajúcu knihu venoval vulkanickej minulosti a prítomnosti Zeme (Sopky v dejinách, 2006).

Príbeh potopy, ktorý knižne vydalo vydavateľstvo Slovart, otvára Bibliou. Čitateľov zavedie do Mezopotámie a priblíži im tiež fakt, že aj starí Gréci mali potopy sveta. "Tam máme Deukaliónovu potopu, Ógygovu potopu," doplnil autor, ktorého zaujíma najmä to, ako potopa sveta vznikla. "Aj starší biblisti hľadali pôvod v prírode, to nemal byť úplne zázrak, tá voda musela odniekadiaľ prísť. Usiloval som sa analyzovať, čo mohlo potopu spôsobiť," vysvetľuje geológ a geograf. V knihe zvažuje viacero spôsobov a príčin. Podľa Juraja Činčuru mohla byť potopa sveta spôsobená klimaticky pri roztápaní ľadovcov. "To sa mi zdalo pomalé. Mohli to spraviť rieky, lenže potom by to bolo lokálne. Mohlo to byť cunami - to by bolo regionálne, ale celý svet som nikde nenašiel," konštatuje autor, ktorý sa celý život venoval vede. V Slovenskej akadémii vied pôsobil ako vedecký pracovník v rokoch 1961 až 2005."Jedine dopad obrovského mimozemského telesa to mohol spôsobiť. Lenže ten nemáme doložený v historickej dobe. To čo bolo pred niekoľkými desiatimi miliónov rokov, to nemôže byť v Biblii ani nikde inde zapísané." Podľa Juraja Činčuru bola najväčšia katastrofa ľudstva lokálnou potopou Sumeru (územie dnešného Iraku v medziriečí Eufratu a Tigrisu). "Sumeri stratili svoj svet a tento príbeh sa prenášal z generácie na generáciu. Svet narástol zo sveta Sumerov na dnešný svet."

Na otázku, či sa ľudstvo má obávať v najbližších desaťročia obdobnej katastrofy spôsobenej vodným živlom, Juraj Činčura reagoval: "Nie, máme tu kolobeh vody v prírode - čo sa vyparí, to sa niekde vyprší a znova sa vráti do oceánov. To by musela dôjsť nejaká strašná katastrofa nejakého obrovského mimozemského telesa, ktoré by nás poničilo. To by nebola len potopa, boli by to všetky údery počnúc elektromagnetickým žiarením. Zhoreli by sme," dodáva autor knihy, ktorá nie je určená odbornej vernosti. Populárno-vedeckú publikáciu by podľa jej zostavovateľa mal zvládnuť aj stredoškolský absolvent: "Som si vedomý, že je to náročné čítanie, to sa nečíta ako detektívka,"priznal Juraj Činčura. "Kratšia kapitola na deň stačí, potom sa to musí troška aj tráviť, lebo je tam pre ľudí, ktorí nie sú od fachu, veľa vecí, ktoré si treba ujasniť. Je to ťažké čítanie, ale maturant by to mal prečítať pokojne."