Zdravotný dohľad pre zamestnancov ostro kritizuje opozícia

Zmeny zavádza návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vypracovaný ministerstvom zdravotníctva (MZ). Podporu našiel aj v parlamente, ktorý sa ním bude zaoberať aj v druhom čítaní. Rezort týmto návrhom transformuje do slovenských právnych predpisov európsku smernicu. Toto opatrenie však nie je pre Slovensko nové, takýto právny stav platil aj do konca roka 2011.

Povinnosti zamestnávateľa sú upravené rôzne

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov je upravená v legislatíve rôzne. Kým pri nerizikových zamestnancoch stačí, ak dohľad nad ich pracovnými podmienkami bude zaisťovať bezpečnostný technik či zdravotnícky pracovník, u rizikových kategórií tak musí urobiť tím zdravotníckych pracovníkov, ako je to i v súčasnosti.

"V prípade fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, sa povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľov) vzťahuje len na osoby vykonávajúce rizikové práce, teda práce v kategórii tri a štyri. U ostatných osôb je ochrana ich zdravia pri práci v dobrovoľnej rovine," konštatuje MZ v návrhu.

Rezort pripomína, že pracovná zdravotná služba (PZS) pozitívne ovplyvňuje úroveň zdravia zamestnancov pri práci, a to vo významnej miere, keďže jej základným zameraním je prevencia chorôb z povolania a udržanie zdravotnej spôsobilosti pracovníkov. Rovnako tak MZ podotýka, že u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, je priznaných až 66 percent chorôb z povolania.

Návrh, podľa ministerstva, akceptuje pripomienky zamestnávateľov

Pracovná zdravotná služba pri dohľade nad pracovnými podmienkami podľa návrhu rezortu hodnotí zdravotné riziká, vypracováva program ochrany zdravia zamestnancov, navrhuje zaradenie prác do kategórií či vzdeláva zamestnancov ako poskytovať prvú pomoc. Kontrolovať činnosť PZS u zamestnávateľa budú môcť regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Rezort konštatuje, že návrh spĺňa požiadavky smernice a v maximálnej možnej miere akceptuje pripomienky zamestnávateľov. Účinnosť novelizovanej legislatívy sa predpokladá na prvý august tohto roka.

Ide o legálny systém vytiahnuť verejné peniaze, tvrdí Hlina

Návrh je útok na verejné financie. Uviedol to nezaradený poslanec Alojz Hlina na začiatku šiesteho rokovacieho dňa 35. schôdze parlamentu. Hlina tvrdí, že kým súkromný sektor sa s návrhom vyrovná tým, že sa pokúsi tieto služby zabezpečiť čo najlacnejšie, pre verejnú sféru takéto pravidlo platiť nebude. Podľa neho je toto opatrenie totižto priepustkou ako legálne vytiahnuť z verejného sektoru nemalé peniaze.

"Vie o tom Kažimír, že sa mu chystáte na 350 tisíc zamestnancov vo verejnom sektore otvoriť znova brány pre záujmy," pýta sa Hlina ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej. Podľa neho je cieľom dostať minimálne štátnych zamestnancov do zákonu tak, aby niekto mohol súťažiť ponuky a vyberať peniaze. Pripomína, že návrh sa dotkne aj študentov v odborných činnostiach, ráta ich na desiatky tisíc.

Uhliarik by zaviedol mechanizmus ako pri stomatológoch

Poslanec KDH Ivan Uhliarik ministerke odkázal, že ak by to s prevenciu myslela vážne, zaviedla by ten istý mechanizmus ako funguje pri stomatológoch, a teda ak by pacient neprišiel na preventívnu prehliadku, mal by problém s hradením liečby z verejných zdrojov v nasledujúcom období.

Tvrdí, že pre ľudí je najväčším motivátorom prečo zmeniť prístup k starostlivosti o svoje zdravie buď to peniaze alebo strach zo smrti. V zavedení zdravotného dohľadu pre nerizikových zamestnancov cestu nevidí.

Zvolenská si novelu zákona obhajuje

Podľa Zvolenskej je zákon vyvážený, na jednej strane zaručuje ochranu, na druhej strane minimalizuje náklady. Podotýka, že návrhu predchádzala dlhodobá diskusia, pričom s ním súhlasili aj zástupcovia zamestnávateľov.

Na margo študentov podotkla, že zdravotný dohľad sa dotkne len tých, ktorí vykonávajú prax. Ministerka obhajuje, že žiaci majú nárok na takú istú ochranu ako zamestnanci podniku, keďže sú vystavení rovnakej expozícií. "To čo sme tu predložili nie je žiadny biznis, je to podľa mňa úplný štandard európskej krajiny v roku 2014," povedala Zvolenská.

Pripomína, že opatrenie si vyžiadala európska smernica. Potrebu implementovať ju do našich právnych predpisov nám vo februári pripomenula aj Európska komisia. Podľa Zvolenskej dostalo Slovensko dva mesiace na to, aby zosúladilo svoju legislatívu so smernicou, v opačnom prípade by nám hrozila minimálna paušálna pokuta 886 tis. eur, plus denné penále až do výšky 65 tis. eur.