Priemerný Bratislavčan má v banke 6-krát vyššie úspory ako Prešovčan

Priemerný Bratislavčan má v banke šesťkrát vyššie úspory ako Prešovčan. Vo svojej najnovšej analýze na to poukazujú analytici Poštovej banky (PB). 

Slováci mali na konci minulého roka v bankách uložených 25,8 miliardy eur, teda takmer 2,5-krát toľko ako pred desiatimi rokmi. Z vkladového koláča si pritom najväčší, až 38-% kus v hodnote takmer 10 miliárd eur ukrojil Bratislavský kraj. Nasledoval košický región, v ktorom skončilo každé deviate euro uložené v banke. "Žiadnemu inému regiónu sa už ku konca vlaňajška nepodarilo odhryznúť si z koláča viac než desatinu," uviedla analytička banky Dana Špacírová.

Občania si však v roku 2013 od bánk aj požičiavali. Z celkového stavu úverov vo výške 19,6 miliardy eur dlžia bankám ľudia z Bratislavského kraja viac ako dve pätiny. "Banskobystričania si z úverového koláča ukrojili druhý najväčší kus, a to 11 % trhu," doplnila Špacírová.

Analytici banky však poukazujú na zaujímavé zistenia pri prepočtoch bankových vkladov a úverov na jedného obyvateľa. Ako vyplýva z analýzy, zatiaľ čo priemerný obyvateľ prešovského regiónu má v banke uložených 2719 eur, tak úspory priemerného Bratislavčana predstavujú šesťkrát vyššiu sumu, teda vyše 16.000 eur. "Bratislavské číslo je do značnej miery skreslené vysokými nákladmi majetnejších ľudí, ktorí môžu využívať aj služby privátneho bankovníctva a ktorých koncentrácia v hlavnom meste je vyššia než v iných regiónoch," vysvetlila Špacírová.

Bratislavčania sú zároveň aj najväčšími dlžníkmi

Obyvatelia hlavného mesta sú však aj najväčšími bankovými dlžníkmi. "Zatiaľ čo obyvateľ Prešovského kraja dlžil na konci minulého roka banke 1619 eur, tak úverová suma pripadajúca na priemerného Bratislavčana predstavovala až 13.099 eur," uviedla v analýze Špacírová.

Za priepastným rozdielom medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi Slovenska možno podľa odborníkov hľadať niekoľko faktorov, medzi ktoré napríklad patria úroveň príjmov, cenová úroveň, miera nezamestnanosti či koncentrácia majetnejších ľudí. "Dôležitú úlohu pri výške úverovania zohráva fakt, že ceny bytov a domov v Bratislavskom kraji boli počas posledných 10 rokov v priemere viac než dvojnásobne vyššie ako v ktoromkoľvek inom kúte Slovenska. Nasporiť si na nové bývanie z mesačného platu tak pre mnohých Bratislavčanov bolo maratónom," tvrdí Špacírová s tým, že vo zvyšných regiónoch Slovenska sú nehnuteľnosti lacnejšie, častejšie je viacgeneračné bývanie, panuje vysoká nezamestnanosť a platy sú o desiatky percent nižšie ako v Bratislave.

Slováci sú však naďalej väčšími sporiteľmi ako dlžníkmi. "Na každých sto eur uložených v banke totiž pripadá približne 76 eur z banky požičaných," dodala analytička.