Harabinovi sa kráti čas vo funkcii, Borec navrhne kandidáta

Premiér čaká kandidáta

Premiér Robert Fico krátko po neúspešnej voľbe najvyššieho predstaviteľa súdnictva uviedol, že od ministra spravodlivosti očakáva návrh nového kandidáta do novej voľby. "Samozrejme, toto, čo sa týka vôle premiéra, ja naplním, keďže (voľba) ešte nebola vyhlásená, tak táto otázka je ešte veľmi predčasná," povedal Borec po rokovaní vlády.

Nová voľba predsedu NS SR bude podľa zákona najneskôr do 120 dní od opakovanej voľby (bola 19. mája), pričom deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda súdnej rady najneskôr 45 dní pred ich konaním. Borec pripomenul, že od prípadného kandidáta na predsedu najvyššieho súdu musí získať súhlas s kandidatúrou. "Od tohto sa to bude samozrejme odvíjať, ale moja snaha a vôľa tu je," dodal minister. Borec ešte nerokoval so žiadnym potenciálnym kandidátom.

Neúspešní kandidáti už nemôžu kandidovať

Kandidovať na predsedu najvyššieho súdu môže ktorýkoľvek sudca tohto súdu, ale v novej voľbe to nemôžu podľa zákona byť tí uchádzači, ktorí neuspeli v predchádzajúcej voľbe. Toto pravidlo sa teraz vzťahuje na súčasného predsedu NS SR Štefana Harabina, predsedníčku občianskoprávneho kolégia NS SR Janu Bajánkovú a predsedníčku senátu správneho kolégia NS SR Zuzanu Ďurišovú, ktorých súdna rada nezvolila 19. mája v Sobranciach. Bajánková bola kandidátkou Boreca v prvej a opakovanej voľbe.

Päťročné funkčné obdobie na poste šéfa najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi vyprší 22. júna a dovtedy sa meno jeho nástupcu vzhľadom na zákonné lehoty vyhlasovania voľby už nedozvieme. On sám v úrade s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať nebude. V najbližšej, teda novej voľbe Harabin kandidovať nemôže. On ako aj Bajánková a Ďurišová by mohli kandidovať až v prípadnej tretej alebo neskoršej voľbe, ak by v novej voľbe súdna rada opäť nikoho nezvolila. V prípade, že by Harabin uspel v tretej alebo neskoršej voľbe, tak by sa do čela NS SR aj tak pravdepodobne nevrátil. Predsedu NS SR menuje prezident a v tomto úrade Ivana Gašparoviča 15. júna vystrieda Andrej Kiska. Zvolený prezident Andrej Kiska sa pred časom vyjadril, že by urobil všetky formálne a neformálne kroky, aby Harabin nebol menovaný.

Voľby šéfa najvyššieho súdu a súdnej rady budú tajné

Voľby predsedu Najvyššieho súdu SR a jeho podpredsedov, ako aj voľby predsedu Súdnej rady SR a jej podpredsedov budú tajné. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslanca Smeru-SD Antonína Cicoňa, ktorý predložil k novele zákona o sudcoch a prísediacich. Neverejné majú byť podľa návrhu všetky hlasovania súdnej rady o personálnych otázkach sudcov, či už pôjde o ich menovanie alebo odvolanie, členov disciplinárnych senátov alebo voľbu sudcov, ktorí Slovensko zastupujú v medzinárodných organizáciách.

Súdna rada rozhoduje aj o šéfovi najvyššieho súdu, prednedávnom nedokázala verejným hlasovaním zvoliť ani jedného z troch kandidátov, a majú sa konať nové voľby. Na základe ústavnej novely sa oddelí funkcia predsedu najvyššieho súdu a súdnej rady, šéfa súdnej rady bude rada voliť z jedného zo svojich členov.

Poslanec Smeru-SD Anton Martvoň pripomína, že hlasovanie súdnej rady v personálnych záležitostiach bolo tajné už v minulosti, zmenil to až kabinet Ivety Radičovej. Zdôraznil, že tajné voľby ponúkajú väčšiu osobnú slobodu pri rozhodovaní a aj parlament vždy pri personálnych otázkach volí tajne - či už ide o členov rôznych rád, generálneho prokurátora, šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, kandidátov na ústavných sudcov alebo ďalších verejných činiteľov. "Právo na tajné hlasovanie, respektíve na tajnú voľbu zakotvuje aj ústava v článku 30," povedal Martvoň. Rovnako zdôraznil, že verejné hlasovanie bolo typické pre bývalé socialistické zriadenie, aby pomáhalo odhaľovať triednych nepriateľov a všetkých s iným názorom.