Bratislavčania sa najviac sťažujú na výtlky či osvetlenie

Výtlky na cestách, nefunkčné verejné osvetlenie či zabratie verejného priestoru, aj to sú veci, na ktoré sa obyvatelia Bratislavy sťažujú na magistráte. Ročne bratislavská radnica dostane viac ako stovku sťažností a takmer tridsiatku petícii.

Informoval o tom riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy. Najviac sťažností pritom smeruje do oblasti správy nehnuteľností, kde vlani magistrát dostal 20 podnetov. Z nich polovicu uznal ako opodstatnené.

Bratislavčania sa na magistrát obracajú aj so žiadosťou o úpravu dopravného značenia, trápi ich aj nefunkčné osvetlenie v uliciach či deravé cesty. Takýchto sťažností prišlo vlani 15 a z nich radnica uznala päť, informoval Andrassy. S podnetmi sa Bratislavčania môžu na magistrát obrátiť osobne, poštou alebo mailom, pri elektronickej komunikácii však podnet musia prísť do piatich dní potvrdiť vlastným podpisom, inak nebude riešený, pripomenul Andrassy.

Občania spisujú petície

Počet sťažovateľov pritom podľa Andrassyho z roka na rok klesá. Kým pred tromi rokmi dostal magistrát takmer dve stovky sťažností, vlani prišlo len 111 podnetov. "Zaujímavosťou je fakt, že kým pred tromi rokmi bolo po šetrení konštatované, že viac ako polovica sťažností bola oprávnená, v roku 2013 to bolo len v 21 prípadoch," priblížil Andrassy. Pritom na bratislavskú samosprávu sa obracajú ľudia aj so sťažnosťami, ktorých riešenie nie je v kompetenciách mesta. "Preto musel magistrát v 27 prípadoch zaslať sťažnosť na vybavenie napríklad mestskej polícii, dopravnému podniku či štátnej inštitúcii," vysvetlil Andrassy.

Občania sa na bratislavský magistrát obracajú aj s petíciami, vlani ich na radnici evidovali 27. Štyri petície pritom mesto dostalo len na vedomie a jednu postúpili na vybavenie organizácii Bratislavská integrovaná doprava. Z 22 minuloročných petícii tak magistrát vyhovel deviatim. "V 13 prípadoch mesto požiadavkám ľudí podpísaných pod petíciou vyhovieť nemohlo, pretože by išlo nad rámec zákonných kompetencií, právomocí," vysvetlil Andrassy. Jednou z nich bola napríklad petícia proti vybudovaniu denného centra pre bezdomovcov na Mýtnej ulici v Bratislave. Vyhovieť nemohlo mesto ani petícii za zachovanie PKO, kde bratislavskí mestskí poslanci neprijali žiadne uznesenie, priblížil Andrassy. V ústrety však mesto vyšlo vyše 15-tisíc ľuďom požadujúcich vypísanie urbanisticko-architektonickej súťaže na riešenie okolia Chorvátskeho ramena v Petržalke.

Rozhodujú aj poslanci

Na základe petície obyvateľov mesto už viac nebude ponúkať na predaj ani pozemok v Slávičom údolí. Viac ako 6 200 ľudí podpísaných pod petíciou zachránilo aj škôlku na Exnárovej ulici v Ružinove, ktorá v jednej budove sídlila aj so Základnou umeleckou školou. Škôlke v budove, ktorú spravovala ZUŠ končil nájom, no v priestoroch chceli ostať aj škôlkari i umelecká škola. Mestský parlament nakoniec rozhodol o rozdelení budovy na Exnárovej ulici na dva samostatné objekty s vlastným súpisným číslom. Na Exnárovej ulici tak môže ostať škôlka i umelecká škola a pre potreby ZUŠ mesto spolu s mestskou časťou Ružinov zrekonštruujú ubytovňu na Uránovej ulici.

Od roku 2012 o požiadavkách či názoroch ľudí podpísaných pod petíciami rozhodujú aj poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva. Podľa pravidiel vybavovania petícií prerokujú mestskí poslanci každú petíciu s viac ako 3-tisíc podpismi. "Petícia, ktorá má menej ako 3-tisíc podpisov, môže byť zaradená na zasadnutie bratislavského parlamentu, ak o to požiada minimálne päť poslancov zo 45-členného zboru," vysvetlil pravidlá prerokovania petícii Andrassy. Bratislavskí mestskí poslanci potom na základe uznesenia odporučia primátorovi ako môže mesto petíciu v rámci svojich kompetencií riešiť.