Moc môže byť aj škodlivá

Štefan Kassay tvrdí: "Manažér môže využiť svoju moc, môže podriadených prinúť k určitému pracovnému výkonu, môže voliť aj jemnejšie formy riadenia. Vždy však musí mať na zreteli splnenie cieľov podniku." Profesor Kassay skoro dvadsať rokov podniká a dnes predsedá Dozornej rade I.D.C. Holding, a.s., najväčšieho producenta cukroviniek a sladkého pečiva. Získané najnovšie vedomosti aplikoval do praxe slovenského holdingu a následne ich zapisoval. Tak vzniklo obsiahle, päťzväzkové dielo s názvom Podnik a podnikanie. Ako je u Kassaya zvykom, v každej problematike ide do hĺbky a nechýbajú v nej názory popredných špičkových odborníkov v danej oblasti.

Na základe svojich vlastných skúseností Štefan Kassay hovorí o vplyve medzi manažérom a podriadeným, ktorý by mal byť obojstranný. V pentalógii uvádza: "Aby jednotlivec mohol ovplyvňovať, musí byť sám do istej miery ovplyvňovaný. To znamená, že musí ovplyvňovať svojho manažéra." Všetko však závisí od toho, akým spôsobom sa to robí. Ako vzor profesor predkladá participatívneho manažéra, ktorý: "je schopný vytvárať atmosféru, kde ho podriadení vnímajú ako prístupného, spravodlivého a ohľaduplného človeka." Participatívny manažér si vypočuje nielen názor podriadených, ale ho spravidla akceptuje. Zaujímavým príkladom, ktorý autor uvádza, je aj istá spoločnosť zo štátu New York. V rámci firmy boli manažéri hodnotení vlastnými podriadenými avšak hodnotenie bolo dobrovoľné. "Tým získali manažéri spätnú väzbu a takéto hodnotenie sa stalo súčasťou firemnej kultúry v spoločnosti," uvádza profesor Kassay.

Podnikateľ a vedec sa ďalej zaoberá efektívnym vedením spoločnosti. "Je založené na tom, že hľadá možnosti ako naplniť osobné ciele podriadených v harmónii s cieľom podniku," uvádza autor. Existuje viacero názorov na túto problematiku, ale v súčasnosti sa uberajú prevažne: "smerom k participatívnemu vedeniu, to znamená aj k rozširovaniu právomoci podriadených. Prax potvrdzuje, že s rastom účasti podriadených na moci schopnosť vedúcich vykonávať moc vlastne vzrastá," hodnotí dlhoročný vedec s podnikateľskom praxou.

Pre názornejšie pochopenie Kassay prirovnáva podnik k živému organizmu, ktorého "centrom sú ľudia, ktorí rozhodujúcu časť svojej energie venujú realizácii stanovených úloh v rámci svojich síl, alebo za prispenia pomoci ostatných pracovníkov." Avšak v praxi sa často stáva, že "nadriadení vyžadujú "poslušnosť" a oceňujú ju viac ako exaktne preukázaný výsledok," upozorňuje Štefan Kassay. Ničivé následky to má hlavne v práci, ktorá si vyžaduje tvorivý prístup a kreativitu. Tie sa však nedajú prikázať.

Uznávaný autor pentalógie je známy aj svojím vyhlásením o etike v podnikaní ako konkurenčnej výhode. A preto nie je pre nikoho prekvapením Kassayove nasledovné tvrdenie: "Ak jednotlivec vlastní väčší kapitál, pri nedostatku charakteru sa jeho osobnosť môže deformovať. Stáva sa, že taký "vlastník" nielen dáva najavo svoj životný štandard, ale vyvyšuje sa nad ostatných, ak môže presadzuje sa silou, preukazuje svoju moc. Takáto moc je škodlivá, slúži jednotlivcovi, nerozširuje spoločenské bohatstvo," dodáva profesor Štefan Kassay.

O pentalógii Podnik a podnikanie
Dielo profesora Štefana Kassay obsahuje päť obsiahlych zväzkov. Autor objavným spôsobom štruktúru pentalógie rozvinul na báze štyroch komponentov všeobecne známej a používanej metodiky strategického manažmentu Balanced Scorecard (ekonomický výkon, orientácia na zákazníka - komunikácia, interné procesy, učenie a rast). Tieto doplnil o ďalší, piaty komponent, a to o podnikateľské prostredie. Štefan Kassay sa tak v prvom zväzku venuje problematike Podnikateľského prostredia, druhý nesie názov Ekonomika a financie, tretí pojednáva o problematike Strategickej komunikácie a vo štvrtom rieši otázku Interných procesov. Pentalógiu uzatvára piaty zväzok s titulom Učenie a rast. Kompletná pentalógia je čitateľskej verejnosti k dispozícii vo viacerých jazykových mutáciách a stala sa predmetom ekonomickej diplomacie.