Slováci prestali odovzdávať peniaze štátu, zarabajú na seba

Deň daňovej slobody v tomto roku pripadá na 2. júna. Slováci by tak mali v tomto roku pracovať na štát o niečo kratšie ako vlani, kedy Deň daňovej slobody pripadol na 3. júna.

Vyplýva to z analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov, ktorí každoročne vypočítavajú počet dní v roku, v ktorých ľudia obrazne povedané pracujú na pokrytie výdavkov štátu.

Tohtoročná odhadovaná miera prerozdeľovania totiž podľa nadácie predstavuje 41,38 percenta hrubého domáceho produktu.

"To znamená, že z každého eura vytvoreného v našej krajine v tomto roku štát prerozdelí viac ako 41 centov. V prepočte na pracovné dni to znamená, že k 2. júnu odovzdali slovenskí občania všetok svoj zárobok štátu a približne od 14:00 tohto dňa už začínajú pracovať pre seba a svoje rodiny," konštatuje Nadácia F. A. Hayeka.

Najlepšie sme na tom z tohto pohľadu boli v roku 2008, kedy Deň daňovej slobody pripadol na 22. mája.

Tohtoročný posun dňa daňovej slobody o jeden deň Nadácia F. A. Hayeka pripisuje predovšetkým rýchlejšiemu hospodárskemu rastu. Do výpočtu dňa daňovej slobody totiž vstupuje aj spomínaná miera prerozdeľovania, ktorá je závislá od rastu ekonomiky. Mieru prerozdeľovania totiž nadácia zisťuje ako podiel konsolidovaných výdavkov verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu. Pri rýchlejšom raste ekonomiky sa tak napriek naďalej rastúcim výdavkom verejnej správy môže Deň daňovej slobody posúvať bližšie k začiatku roka. V tomto roku sa pritom očakáva zrýchlenie hospodárskeho rastu na 2,3 %. Podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Martina Reguliho tento rok za posunom dňa daňovej slobody čiastočne stáli aj konsolidačné opatrenia vlády. Výdavky sa síce napriek tomu naďalej zvyšovali, tempo ich rastu sa však spomaľuje.

Nadácia F. A. Hayeka však pri výpočte dňa daňovej slobody vychádza z prijatých rozpočtov na daný rok. Pre tento rok teda zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014 a z rozpočtov ďalších inštitúcií verejnej správy. Pre odhady rastu hrubého domáceho produktu berie do úvahy oficiálne prognózy Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií. V skutočnosti tak môže byť výpočet dňa daňovej slobody mierne odlišný. Závisí to najmä od toho, ako v skutočnosti bude hospodáriť verejná správa a taktiež od toho, či sa naplní prognóza rastu hospodárstva.

Ďalší pohľad na podiel odvodov štátu je prepočet daňového a odvodového zaťaženia priemerného pracujúceho. Podľa prepočtov nadácie pri priemernej tohtoročnej mzde na úrovni 847 eur a celkových nákladoch práce na zamestnanca v objeme 1 145,14 eur dosiahne po odrátaní sociálnych a zdravotných odvodov a dane z príjmu čistá mzda 654,36 eura. Z tejto sumy však analýza odratúva aj dane, ktoré ľudia odvedú štátu zo spotreby, teda spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Čistý príjem po zaplatení týchto daní tak dosiahne 556,28 eura. Z celkovej ceny práce tak priemernému zamestnancovi zostane necelých 49 %. Inak povedané, viac ako polovica všetkých nákladov, ktoré firma vynaloží za priemerného zamestnanca, skončí v štátnej kase vo forme spomínaných odvodov a daní. Tento výpočet pritom nezahŕňa niektoré ďalšie dane a poplatky, ktoré sa daňami nenazývajú. Napríklad miestne dane či koncesionárske poplatky.