Slovensko má podľa Kažimíra druhý vrchol krízy za sebou

V medzikvartálnom porovnaní po sezónnom očistení hrubý domáci produkt stúpol o 0,6 %. V bežných cenách dosiahol objem vytvoreného hrubého domáceho produktu v prvých troch mesiacoch tohto roka 17,022 mld. eur, čo znamenalo medziročný nárast o 1,9 %.

Štruktúra rastu je oveľa zdravšia

Ako ďalej informovali štatistici, hospodársky rast druhý štvrťrok po sebe ovplyvňoval súčasne medziročný rast zahraničného dopytu a aj domáceho dopytu. Z hľadiska vonkajšieho dopytu sa oproti prvému štvrťroku 2013 zrýchlila dynamika rastu vývozu výrobkov a služieb o 4,7 percentuálneho bodu na 9,6 % a dovozu výrobkov a služieb o 8,3 percentuálneho bodu na 10,8 %.

"Zvýšenie domáceho dopytu o 3,9 % v rozhodujúcej miere ovplyvnil investičný dopyt a konečná spotreba verejnej správy," konštatuje Štatistický úrad SR. Tvorba hrubého kapitálu vzrástla o 5,3 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 3,6 %. Vyššia bola aj konečná spotreba verejnej správy o 4,4 %, konečná spotreba domácností o 3,4 % a konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o

Zverejnené dáta sú podľa ministra financií Petra Kažimíra pozitívnym signálom. Samotný rast hospodárstva v prvom štvrťroku o 2,4 % je totiž vyšší, ako predpokladal rezort financií pri tvorbe rozpočtu. Potešiteľná je podľa ministra hlavne štruktúra rastu, kde sa už druhý štvrťrok v poradí potvrdzuje oživovanie domáceho dopytu. "Štruktúra toho rastu je oveľa zdravšia a oveľa stabilnejšia," vyhlásil v stredu po rokovaní vládneho kabinetu.

Aktuálne štatistiky tak podľa Kažimíra potvrdzujú fakt, že druhý vrchol krízy z roku 2013 máme za sebou a že sa vytvárajú veľmi dobré podmienky pre tvorbu pracovných miest, ktorá je kľúčovým problémom Slovenska. "Samozrejme rátame na základe týchto údajov aj s pozitívnym dopadom na vývoj štátneho rozpočtu," dodal minister.

Ekonomika mení štruktúru rastu

Oživovanie domácej spotreby pozitívne vnímajú aj bankoví analytici. "Štruktúra rastu hovorí o nádejnom oživení spotreby domácností, ktorá bola posledné dva roky utlmená a o opatrnom raste investícií. Ekonomika tak mení štruktúru rastu a už ju neťahá len čisto zahraničný dopyt," uviedla na margo zverejnených čísel analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Viaceré banky pritom prichádzajú s revíziou svojich prognóz hospodárskeho rastu na tento rok smerom nahor. Okrem Slovenskej sporiteľne tak robí napríklad aj VÚB banka. Podľa jej analytika Andreja Aradyho za to môže do značnej miery aj cenový vývoj v jednotlivých zložkách ekonomiky.

Nominálny hrubý domáci produkt totiž rástol síce v súlade s očakávaniami, pokles cien však nafúkol reálny rast vysoko nad pôvodné očakávania banky. "Z tohto dôvodu revidujeme aj náš celoročný odhad rastu z pôvodných 2,4 % k úrovni nominálneho rastu na 2,8 %," dodal Arady s tým, že pokles cien nastal predovšetkým v stavebníctve, obchode, informačnom a komunikačnom sektore a v administratíve.

Vývoj hrubého domáceho produktu v prvom kvartáli z produkčného hľadiska ovplyvnil rast pridanej hodnoty vo finančných a poisťovacích činnostiach o 6,3 %, v obchode, doprave a skladovaní a ubytovaní a stravovaní o 3,8 %, priemysle o 2,4 %, z toho v priemyselnej výrobe o 5,2 %, vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 2,1 % a v stavebníctve o 1,4 %. Pridaná hodnota klesla len v umení, zábave a rekreácii, ostatných činnostiach o 4,9 % a v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove o 1,2 %.