Slovenské školy majú desaťtisícovú armádu problémových detí

V siedmich krajoch Slovenska má až 75 percent škôl problémových žiakov, ktorých triedni učitelia odporúčajú odovzdať do poradenskej starostlivosti. Takéto množstvo prípadov pritom predstavuje až 60-tisíc žiakov.

Vyplýva to z prvých výsledkov projektu Komplexný poradenský systém prevencie a ovplyvňovania sociálno-patologických javov v školskom prostredí, o ktorom uplynulý týždeň na tlačovej konferencii v Bratislave informoval jeho odborný garant Štefan Matula.

Poruchy správania, učenia aj reči

Vo väčšine prípadov išlo o poruchy správania, učenia, reči a jazyka, sociálne znevýhodnenie ale aj nadanie. Výskum v rámci projektu okrem iného tiež zisťoval záškoláctvo, skúsenosti s návykovými látkami, vyšetrovanie na polícii či trestnú činnosť. "Máme k dispozícii výsledky, ktoré nám umožňujú plánovať s päťročným predstihom," poznamenal Matula.

V rámci výskumu využíval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie dotazník, ktorý vypĺňali učitelia na školách v rámci siedmich krajov Slovenska okrem Bratislavského kraja. "Zisťovali sme výskyt porúch, o ktoré sa má zo zákona u nás starať poradenský systém," povedal. Ako dodal, ak má dieťa problém so správaním, bude ho mať aj s učením, pričom to platí aj opačne a následne bude mať v živote problém si vybrať tú správnu školu.

Ústav oslovil všetky školy na celom Slovensku, zapojilo sa 74,59 percenta škôl mimo Bratislavského kraja. "Je to však dostatočné číslo, aby sme výsledky mohli považovať za reprezentatívne a mohli z nich vychádzať," poznamenal odborný garant projektu.

Chýbajú ľudia aj súhlas rodičov

Triedni učitelia odporučili do poradenskej starostlivosti 59 155 žiakov, no 36,6 percenta z nich nevedelo, že môžu takúto starostlivosť využiť. Problémom je podľa Matulu jednak nedostatok personálnych kapacít a tiež súhlas rodičov, s čím majú problém zväčša deti zo znevýhodneného prostredia, keďže rodičia nespolupracujú. "Preto nie je poradenská starostlivosť poskytovaná toľkým deťom," dodal.

Ako ukázal výskum, podiel problémových žiakov narástol na prvom stupni základných škôl, stúpa tiež počet problémových dievčat. Medzi najčastejšie problémy patrí porucha učenia, tá sa objavila u 62,2 percenta žiakov s problémami, nasleduje porucha správania (56 percent) a sociálna znevýhodnenosť (47,5 percenta). Dominujú problémy s písaním a čítaním.

Triedni učitelia uviedli v prípade 56 percent výskyt minimálne jednej kategórie z problémových prejavov správania. Ide o impulzívne správanie, negativistické správanie či inklinovanie k problémovým skupinám.

Sociálne problémy majú najmä žiaci na východe

V prípade záškoláctva približne každý šiesty žiak, ktorého učiteľ odporúča do poradenskej starostlivosti, má minimálne jednu neospravedlnenú vymeškanú hodinu. "Tiež sme zistili, že 635 žiakov malo za prvý polrok 2012/2013 sto a viac vymeškaných hodín," poznamenal Matula. Každý desiaty žiak má skúsenosti s fajčením, každý dvadsiaty s pitím alkoholu, 4,1 percenta problémových žiakov minimálne raz vyšetrovali na polícii, 621 žiakom bola preukázaná trestná činnosť.

Od západu smerom na východ v rámci jednotlivých krajov prevláda prevažne impulzívne a negativistické správanie. No smerom ďalej na východ pribúdajú ďalšie kategórie správania sa. Postupne sa pridáva inklinovanie k problémovej skupine, na východe krajiny tiež antisociálne a asociálne správanie.

Najčastejšími problémami v prípade sociálneho znevýhodnenia detí je hmotná núdza rodiny, nevýhodné postavenie rodičov na trhu práce a nízka úroveň vzdelania. Najväčší výskyt problémových žiakov je z tohto pohľadu v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji.

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie odporúča na základe výsledkov projektu monitorovať výskyt detí, ktoré potrebujú poradenskú odbornú starostlivosť a následne navrhovať systémové opatrenia. Tiež by mali byť výsledky využívané ako podklad pre aktualizáciu výchovno-poradenských opatrení. Odporúčaním je tiež podporovať aktivity systému výchovného poradenstva a prevencie, pretože úzko súvisia s politikou zamestnanosti a prevenciou pred dlhodobou nezamestnanosťou.

Cieľom projektu bolo zistiť výskyt žiakov s problémami, ktoré by mali riešiť odborníci a nie učitelia, pričom bol zameraný práve na skupiny žiakov s tzv. špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich problémy.