Koločava nie je Bohom zabudnutá

Prečo by ľudia mali prísť do Koločavy?
Koločava je krásna. Je škoda nepozrieť sa na ňu. Je tu krásna príroda. Dajú sa urobiť túry. A najmä komunikácia s ľuďmi. Ľudia sú tu všetci pohostinní. Príjemní. Stojí za to prísť sem.

Teda v Koločave môže človek pookriať na duchu?
Je tu oáza pre dušu. Pre srdce. Kto si chce odpočinúť v kontakte s prírodou a ľuďmi, ktorí majú dobrú energiu, môžu prísť sem. Všade sa síce nájde zlý človek. Ale ja sa hrdím týmto národom. Nikdy tu ľudia nemysleli na to, že im niekto niečo dá. Každý sa stará o svoj dôstojný život. Ešte aj príjme človeka, ktorému môže ukázať svoje zvyky, tradície, kultúru.

Dnes je pre vás ťažká doba.
My veríme, že bude lepšie. Veríme, že prídu k nám naši dobrí susedia. Nie takzvaní bratia, ktorí nás ničia.

Turistov máte teraz menej?
Ľudia nechodia, pretože sa boja. Boja sa, že bude vyhlásený na Ukrajine výnimočný stav a zavrie sa hranica. Inak im tu nikto neublíži. Tu nie sú ani policajti zlí. Tu sa všetci cítia ako doma. Slovák, Čech i Poliak.

Je Koločava Bohom zabudnutá krajina?
Nie. Keby bola Bohom zabudnutá, nebola by Koločavou. Boh ju drží a chráni.

Ľudia tu vôbec nemajú prácu, alebo len málo. Čo tu robia ľudia?
Každý má svoje hospodárstvo. Bez toho by sme neprežili. Mladí chodia do zahraničia. Veľa chodili do Ruska. Odtiaľ si priviezli viac peňazí ako z Európy, ale teraz nevieme, čo bude.

Vy ste učiteľka. Čo učíte?
Literatúru, ruský jazyk, geografiu a češtinu. Mám dve hodiny do týždňa českého jazyka, kde sa deti zoznamujú s českou kultúrou.

Majú deti záujem o češtinu?
Majú. U nás v škole je múzeum Ivana Olbrachta, ktorý tu za Československa pôsobil. Chodia sem českí turisti. My sme s našimi žiakmi dvakrát boli v Českej republike.

Koločava je rozľahlá horská dedina na kraji Sinevirského národného parku. Známa je vďaka miestnemu zbojníkovi Nikolovi Šuhajovi, ktorý zabil českých četníkov. Písal o ňom český spisovateľ Ivan Olbracht. Ten tu pôsobil ako učiteľ počas prvej Československej republiky.