Pustili 14 ľudí z kauzy tunelovania Váhostavu a Hydrostavu

Priamo v pojednávacej miestnosti sa totiž vzdali práva na odvolanie. Urobil tak aj prokurátor, ktorý vo svojej záverečnej reči sám konštatoval, že skutky obžaloby na túto veľkú skupinu osôb, podanej podľa starého trestného poriadku, sa dokazovaním nepotvrdzujú a preto ustupuje od obvinenia. "Za 24 rokov, čo som v talári, je toto druhý prípad, keď prokuratúra ustúpila od obvinenia. Nie je to bežná záležitosť, skôr niečo mimoriadne. V tomto smere máte pán prokurátor môj rešpekt," vyhlásila predsedníčka senátu.

Obžalovali hlavne výkonných pracovníkov

V tomto konaní boli obžalovaní najmä výkonní pracovníci spoločností, údajní hlavní aktéri v ňom nefigurovali. Prípad Bohuslava U., ktorý podľa prokuratúry uzatváral zmluvy za firmu založenú na už mŕtveho muža, vytýčili na samostatné konanie. Voči konateľovi firmy INPOS Štefanovi Š. zas roky konali ako proti ušlému, vo februári ho vyhlásili za mŕtveho. Na lavici obžalovaných v tomto prípade malo sedieť 19 ľudí, traja z nich už zomreli.

Žalované skutky sa údajne stali v rozmedzí rokov 1996 až 1998. Obžalovaných v tejto kauze obvinili v rokoch 2000 až 2001, obžalobu podali v roku 2003. Prípad najprv prišiel na Špeciálny súd, po zmene zákona sa dostal na krajský súd. Ten osem rokov riešil otázku príslušnosti. Keď ju napokon dostal aktuálny senát, vyriešil ju za rok. Sudkyňa pochválila aj obhajcov za dochvíľnosť na pojednávaniach.

Na začiatku bol občiansky preukaz mŕtveho muža

Podľa obžaloby bol na začiatku všetkého občiansky preukaz, v tom čase už mŕtveho muža, na ktorého bola založená firma. Bohuslav U. starší takto podľa pôvodných tvrdení prokuratúry uzatváral zmluvy s bývalým Hydrostavom, resp. jeho závodmi, a to sám alebo prostredníctvom spomínaného Štefana Š. Uzatváral aj objednávky na dovoz štrku a lomového kameňa.

Podľa obžaloby išli tieto objednávky cez firmu na meno mŕtveho muža, pričom obžalovaný vedel, že firma nedisponuje ani zamestnancami, ani potrebnými mechanizmami, ako ani organizačným a ekonomickým zázemím a technickými kapacitami, aby mohol zmluvy naplniť. Bohuslav U. st. podľa obžaloby založil na firmu nebohého účty, cez ktoré na seba previedol 187 miliónov korún (6,2 milióna eur).

Podľa obžaloby napríklad Štefan Š. ako konateľ firmy INPOS uzavrel s Váhostavom zmluvy na stavebné práce na vodnom diele Žilina, pričom vedel, že jeho firma nedisponuje potrebným zázemím na vykonanie takých prác. Potom obžalovaný Štefan Š. za svoju firmu uzatvoril zmluvu na stavebné práce s obžalovaným Bohuslavom U., ktorý zastupoval firmu nebohého. Podľa pôvodných tvrdení prokuratúry obe strany vedeli, že zmluva je len formálna a stavebné činnosti sa neuskutočnia. Podobné prípady tvorili dovedna 10 bodov obžaloby.

Pripísané skutky sa vraj nepotvrdili

Senát oslobodil piatich obžalovaných (V. B., J. D., Ľ. I., J. B. a J. F.) spod obžaloby z podvodu spolupáchateľstvom, lebo sa nepreukázalo, že spáchali skutky, ktoré im obžaloba pripisovala. Predsedníčka senátu poznamenala, že podvod je úmyselný trestný čin. U tejto skupiny oslobodených obžalovaných, ktorí figurovali v časti skutkov súvisiacich so starým Váhostavom, súd nezistil žiadne úmyselné konanie.

Súd na margo V. B., ktorý vtedy bol štatutárom Váhostavu, poznamenal, že by bolo diskutabilné, koho vlastne on mal priviesť do omylu, jedine ak sám seba. Podľa predsedníčky súdu sa však niektoré skutky reálne stali a škoda Váhostavu vznikla - uplatnila sa v konkurznom rozhodcovskom konaní. Súd si zabezpečil rozhodnutie tohto konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť v marci 2012.

Zistil, že Váhostav si uplatnil pohľadávku 136 miliónov starých slovenských korún a táto čiastka bola aj uspokojená. Váhostav poškodený je a riešiť sa to bude v občianskom súdnom konaní. Ďalšieho obžalovaného B. U. mladšieho oslobodili spod obžaloby z pomoci pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti, lebo sa nedokázalo, že sa ho dopustil on. Ani u neho dokazovanie nepreukázalo úmyselné zavinenie. Sudkyňa pripomenula, že došlo k jednému vylúčeniu obžalovaného na samostatné konanie, ako aj zastaveniu stíhania pre úmrtia obžalovaných, resp. vyhlásenie za mŕtveho.

Skutky, ktoré obžalovaným pripísali, nie sú trestným činom

Poslednú skupinu obžalovaných (M. B., L. Š., K. Š., M. M., I. H., J. J., J. K., I. N.) oslobodili spod obžaloby z podvodu spolupáchateľstvom preto, že skutky, ktoré im pripisovali, nie sú trestným činom. V tomto prípade išlo o skutky súvisiace so starým Hydrostavom.

Takýto trestný čin podvodu je podmienený vznikom škody na jednej strane a obohatením na druhej strane. Sudkyňa poukázala na súdny zväzok, ktorý je celý o tom, že Hydrostav si neuplatňuje nijakú škodu a daňový úrad auditom škodu nezistil. Ak nevznikla škoda, nedá sa uvažovať o podvode. V prípravnom konaní sa síce nejaká škoda v tejto časti kauzy uplatnila, ale bývalý splnomocnenec Hydrostavu uviedol, že ju vyčíslil vyšetrovateľ a on si uplatňuje túto škodu. Čiže Hydrostav nevyčíslil nijakú škodu, lebo žiadnu neevidoval.