Zmenu školstva si vyžaduje slovenský trh aj EÚ

Potreba zmeny je stále aktuálna
Projekt reformy odborného školstva iniciovali v júni 2012 zamestnávatelia v spolupráci so štátnou správou, VÚC, odborovými zväzmi a školami. Prezident Zväzu automobilového priemyslu, Jaroslav Holeček povedal: "Zamestnávatelia pociťujú nedostatok odbornej kvalifikovanej pracovnej sily ako prekážku svojej konkurencieschopnosti, v niektorých prípadoch ako otázku svojho prežitia a ďalšieho rastu."

"Zamestnávateľov vnímam ako našich partnerov, pre spoločné úsilie, ktorým je dosiahnutie spokojnosti a kvality," povedal Dušan Čaplovič, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR . A pokračoval: " Preto sme otvoreným dialógom dokázali nielen pomenovať dnešný stav, ale aj konkrétne kroky a opatrenia pre podporu i rozvoj duálneho vzdelávania. Mňa osobne teší ich vecný prístup a to, že stále viac sa otvárajú potrebám a podpore odborného vzdelávania."

Len 2,7 % žiakov má technické zručnosti
Základným predpokladom realizácie transformácie OVP bolo nastavenie legislatívneho rámca umožňujúceho zmeny školstva a vzdelávania. Táto podmienka bola splnená Novelou zákona o odbornom vzdelávaní z roku 2012 a s ňou súvisiacich viacerých noviel ďalších zákonov. V súlade s nimi sa podarilo naštartovať prvé úspechy transformácie. Zamestnávatelia na základe novely zákona v roku 2013 po prvý raz po 22 rokoch zadefinovali počty a profesie budúcich potrebných zamestnancov. Dôležité je, aby sa v rámci každej VÚC, podľa potrieb trhu práce, každoročne nastavili potrebné študijné a učebné odbory v pláne výkonov škôl.

Ministerstvo školstva zastrešilo transformáciu OVP tromi národnými projektmi. Projektovému tímu sa podarilo prejsť a zhodnotiť stav až 338 stredných odborných škôl – tzv. pasportizácia škôl. V rámci zavedenia nového modelu základných škôl k príprave na povolanie bola zavedená polytechnická výchova (dielne) na 49 pilotných ZŠ, ktorá má vytvárať u žiakov pozitívny vzťah k technickým predmetom a má pomôcť žiakom k príprave na celoživotné povolanie. Zdena Osvaldová, tímlíder v projekte, hovorí: "Vykonali sme prieskum medzi viac ako 6000 žiakmi 5. až 9. ročníka ZŠ. Ich rozhodnutia o strednej škole a budúcom povolaní formujú v najväčšej miere rodičia. Je potrebné zmeniť aj ich vnímanie odborných profesií, o ktoré je veľmi malý záujem zo strany žiakov. Len tak môžeme zaručiť uplatnenie absolventov v praxi hneď po skončení školy." Je alarmujúce, že iba 2,7 % žiakov ZŠ si myslí, že má technické zručnosti(!) Veľkú medzeru v správnom nasmerovaní žiakov k hľadaniu svojej výnimočnosti by mal zaplniť práve učiteľ v spolupráci s odborným pracovníkom na škole, aby pomohli žiakom k správnemu výberu povolania a strednej školy.

Systém duálneho vzdelávania sa overuje
V rámci transformačného procesu bol spracovaný nový model strednej odbornej školy, ktorý do roku 2015 zavádzame na pilotných školách a do roku 2020 by mal byť celoplošne zavedený. Jeho zásadná zmena je v možnosti zavedenia duálneho vzdelávania. Na konferencii ho dnes predstavil Július Hron, koordinátor zamestnávateľov v projekte: "Nový model strednej odbornej školy a duálneho vzdelávania overujeme na 21 centrách odborného vzdelávania. Je našim želaním a cieľom, aby sme presvedčili a motivovali zamestnávateľov k vstupu do odborného vzdelávania. Iba takto dokážeme zvýšiť jeho kvalitu a uplatniteľnosť absolventov. SOŠ musí byť miestom prípravy na povolanie a nie iba získaním akéhosi certifikátu o získanom vzdelaní."

Nový model vzdelávania podporuje aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Ján Richter: "Ukazuje sa, že je nevyhnutné vrátiť sa k duálnemu systému výučby, ktorý tu bol pred 20 rokmi. Je dobré, že tento názor spája vládu SR so zamestnávateľmi, odbormi, aj s akademickou pôdou. Očakávam, že postupným pretavením kľúčových zmien vzdelávacieho systému do praxe nám na trh práce budú vstupovať budúci absolventi s dostatočnými zručnosťami a praxou. Ak si chceme zachovať povestnú atraktívnosť a ľudský potenciál, musíme byť schopní reflektovať dopyt a ponúknuť pripravených ľudí."

Ďalšie kroky k úspechu
Na konferencii odznelo 11 kľúčových bodov, ktoré je potrebné zabezpečiť do plánovaného ukončenia projektu v roku 2020. Hlavná idea hovorí, že vzdelávanie pre potreby trhu práce a hospodárstva je základnou podmienkou ekonomického rozvoja a zabezpečenia konkurencieschopnosti Slovenska.

Miroslav Lajčák, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, ocenil záujem o hľadanie riešení jedného z najpálčivejších problémov slovenskej ekonomiky. "Nezamestnanosť mladých musíme riešiť s prepojením vzdelávania s praxou. EÚ od nás očakáva, že zdroje, ktoré na Slovensko prúdia z jej rozpočtu, budú využité efektívne a prispejú k zvyšovaniu úrovne našich škôl, vrátane stredného odborného školstva. Naším cieľom musí byť čo najviac ich priblížiť k úrovni najvyspelejších štátov Európy. Iba tak môžeme dosiahnuť zníženie alarmujúcej nezamestnanosti mladých, keď každý tretí človek do 25 rokov je na Slovensku bez práce, čo nás zaraďuje na posledné miesta v EÚ," zdôraznil Miroslav Lajčák vo svojom príspevku.