KDH chce zákonom ochrániť subdodávateľov pred dlžníkmi

Do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní má zahrnúť aj subdodávateľov. Úspešní uchádzači by mali povinne v zmluvách so subdodávateľmi dohodnúť primerané platobné lehoty, pričom by mali určiť ich maximálnu lehotu splatnosti v závislosti od platobných podmienok dohodnutých s verejným obstarávateľom.

Ak úspešný uchádzač lehoty dohodnuté so subdodávateľom nesplní a subdodávateľ si svoje povinnosti splní, ten by mal mať právo o tom informovať verejného obstarávateľa.

Živnostníci nemajú z čoho platiť dane

V prípade, že úspešný uchádzač napriek výzve obstarávateľa subdodávateľovi v lehote troch mesiacov nezaplatí, obstarávateľ bude povinný zablokovať mu všetky ďalšie platby týkajúce sa zákazky.

Ak by tento stav trval šesť mesiacov, úspešný uchádzač by mohol stratiť svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie by ho vyškrtol zo zoznamu podnikateľov. Takýto subjekt by tak prišiel o možnosť uchádzať sa o zákazku vo všetkých verejných obstarávaniach na Slovensku.

Predkladateľ návrhu a podpredseda KDH Ján Hudacký v rozprave začal zverejňovať mená dlžníkov subdodávateľom. Niektorí dlžníci nezaplatili aj deväť mesiacov a dlhujú aj desaťtisíce eur.

Zverejňovanie dlžníkov ocenil jeho stranícky kolega Pavol Zajac. "KDH už viac ako rok a pol predkladá tento návrh. Živnostníci nemajú z čoho zaplatiť dane a odvody. Všetci to vedia, len naša vláda o tom nevie," vyhlásil Zajac.

Priestor pre europoslancov v NRSR

Parlament tiež prerokoval návrh, aby slovenskí poslanci v Európskom parlamente raz za kalendárny rok mohli priamo v Národnej rade SR predniesť správu o svojej činnosti. V novele rokovacieho poriadku to navrhli poslanci za OĽaNO Jozef Viskupič a Branislav Škripek.

"Domnievame sa, že je potrebné vytvoriť priestor na to, aby europoslanci mali možnosť prezentovať svoje pôsobenie v Európskom parlamente, keďže v dôsledku prenesenia právomocí Slovenskej republiky na Európsku úniu má činnosť europoslancov vplyv na každodenný život každého jedného občana Slovenskej republiky," vysvetľujú poslanci za obyčajných ľudí.

Poslanci diskutovali aj o tom, aby vyššie územné celky mali najviac dvoch podpredsedov. V novele zákona o samosprávnych krajoch to navrhol poslanec za OĽaNO Igor Hraško.

Reaguje tak na situáciu, keď má dnes na Slovensku každý samosprávny kraj rôzny počet podpredsedov, keďže zákon nestanovuje ich maximálny počet. Napríklad Žilinský kraj má jedného podpredsedu, v Bratislave sú až piati.

O prerokovaných bodoch bude parlament hlasovať v stredu predpoludním.