Prokurátori majú mať právo na informácie zo súdnych spisov

Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Smeru-SD Antona Martvoňa ale prokurátori nebudú mať možnosť prehliadať súdne registre. Budú mať len právo na informácie zo súdnych registrov.

Väčšie práva pre prokurátorov vyplývajú z novely zákona Občianskeho súdneho poriadku zákonodarcov Smeru-SD Vladimíra Faiča a Antona Martvoňa, ktorú dnes schválil parlament.

Poslankyňa SDKÚ-DS Lucia Žitňanská neuspela so svojím pozmeňujúcim návrhom, aby prokurátori mali právo nazerať len do spisov v konaniach, ktorých účastníkom je štát. Exministerka spravodlivosti odmieta, aby prokurátori mohli nazerať do spisov len tak.

"My chceme zabezpečiť, aby boli zákonom chránené práva nielen štátu, ale aj fyzických a právnických osôb. Súkromnoprávne konania nie sú jednoduché, ide napríklad o prípady vydania detí do zahraničia," reagoval Martvoň.

Vládni poslanci pôvodne chceli, aby prokurátori mali právo na nazeranie do súdnych spisov a súdnych registrov vo veciach, na ktoré sa vzťahuje notifikačná povinnosť súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku. Návrh zdôvodňovali tým, že viaceré súdy dôsledne neplnia svoju notifikačnú povinnosť voči okresným prokuratúram. Ak ju aj splnia, z oznamu o začatí konaní prokurátor nezíska informácie dôležité pre rozhodnutie, či v konkrétnej veci je potrebné vstúpiť do začatého súdneho konania.

Právna norma zároveň reaguje na hromadné podania poskytovateľov pôžičiek, ktoré v súčasnosti zahlcujú súdy. Pozmeňujúci návrh, ktorý vypracoval Martvoň s pracovnou skupinou štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej, definuje, že hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených jednému súdu tým istým účastníkom v jeden deň. Novela stanovuje možnosti, ako ich majú súdy prideľovať.

Podľa návrhu sa napríklad z hromadného podania majú prideľovať iba tie podania, ktoré sú danému súdu adresované. Ostatné odošle súdu, ktorý účastník určil v podaní. Ak príde hromadné podanie elektronicky, aj súd podania podľa prvej vety odošle elektronickými prostriedkami. Podania, ktoré tvoria hromadné podanie a sú podľa svojho obsahu návrhmi na začatie konania, má súd prideľovať tak, aby bola zachovaná plynulosť prideľovania ostatných podaní.

"Úprava hromadných podaní je reakciou na veľa nových vecí na súdoch, keď jeden subjekt zahltil súdy aj podaniami adresovanými iným súdom. Tento stav je nežiaduci a negatívne ovplyvňuje plynulosť a rýchlosť vybavovania súdnej agendy," konštatovala Jankovská. Súdom novela podľa jej slov umožní vyrovnať sa aj s takýmto - ako sa javí - až šikanóznym výkonom práva na súdnu ochranu.

"Súdy budú po novom môcť podania, ktoré sú súčasťou hromadného podania a nie sú im adresované, odoslať na súd, ktorý označil účastník konania. Súd už tak nebude musieť každé jedno takéto podanie prideľovať sudcovi a rozhodovať o jeho následnom postúpení," vysvetlila štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti.

Vďaka tejto úprave bude podľa nej zachovaná vymáhateľnosť práva a priebežné vybavovanie všetkých došlých vecí, a to pri zachovaní právnych účinkov doručeného návrhu na začatie konania.

Ustanovenia o hromadných podaniach po podpísaní prezidentom nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, paragrafy týkajúce sa väčších práv pre prokurátorov nadobudnú účinnosť 1. mája.