Irak ničia povstalci, USA presúvajú svojich ľudí do bezpečia

Súvisiace:

Irackí povstalci obsadili už aj rodisko Saddáma Husajna

Ropa zdražela, postarali sa o to teroristi z al-Kájdy

Irak rokuje o vyhlásení výnimočného stavu, USA zvažujú pomoc

Šejk Abd al-Mahdí al-Karbaláí, ktorý je oficiálnym zástupcom veľkého ajatolláha Alího as-Sistáního, tak urobil v rámci piatkovej kázne v posvätnom šiitskom meste Karbalá juhozápadne od Bagdadu.

Ozbrojenci sa dostali bližšie k Bagdadu

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZV) odporúča všetkým slovenským občanom, aby okamžite opustili územie Irackej republiky. Agentúru SITA o tom informoval tlačový odbor ministerstva. Výnimka platí len pre oblasť irackého Kurdistanu.

Podľa ministerstva je bezpečnostná situácia v severozápadnom Iraku dlhodobo kritická. Sunnitským povstalcom sa medzitým darí preberať kontrolu nad ďalšími územiami. V noci zo štvrtka na piatok ozbrojenci obsadili v noci zo štvrtka na piatok ďalšie iracké mesto a dostali sa opäť bližšie k Bagdadu.

Tentokrát vstúpili do mesta Džalavlá vo východnej provincii Dijalá potom, čo tamojšie bezpečnostné sily opustili svoje pozície. Miestne jednotky kurdských pešmergov posilnili ochranu sídla svojej strany v Džalavle ešte pred príchodom ozbrojencov.

Podľa ďalších zdrojov padlo do rúk povstalcov aj neďaleké mesto Sádijá. Provincia Dijalá sa nachádza na hraniciach s Iránom. Mesto Kirkúk, ktoré leží severne od Bagdadu, je momentálne v rukách kurdských pešmergov, ktorí ho obsadili potom, čo irackí vojaci opustili tamojšou základňu. Chceli tak zabrániť, aby sa Kirkúk aj s okolitými ropnými poľami dostal pod kontrolu islamistov.

Sunnitskí povstalci z ISIL v stredu obsadili aj mesto Tikrít, ktoré je rodiskom zosadeného diktátora Saddáma Husajna. Mesto sa nachádza len asi 150 kilometrov od Bagdadu. Extrémisti z ISIL-u ešte v utorok získali kontrolu nad druhým najväčším mestom v krajine Mósul, odkiaľ už utieklo asi pol milióna ľudí.

Ozbrojencom sa už dávnejšie podarilo obsadiť niekoľko oblastí v severnej provincii Kirkúk, v susednej provincii Sálahaddín ako aj v provincii Anbár vrátane častí miest Fallúdža a Ramádí. Skupina varovala, že plánuje obsadiť aj Bagdad.

OSN má správy o vojnových zločinoch

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová v piatok vyjadrila "krajné znepokojenie" nad správami o vojnových zločinoch v Iraku. V oblastiach obsadených povstalcami sa podľa nej odohrávajú "vraždy všetkého druhu", pričom iba na jednej ulici mesta Mósul zabili 17 civilistov a neuvedený počet vojakov. Pillayovej úrad v súvislosti s postupom fundamentalistov hlási hromadné popravy, znásilnenia, zabíjanie z pomsty či ostreľovanie civilistov. Prvý súhrnný odhad hovorí o niekoľkých stovkách mŕtvych a tisícke zranených.

Za hlboko znepokojujúce Pillayová považuje informácie, podľa ktorých bojovníci ako aj oslobodení a následne vyzbrojení väzni aktívne hľadajú a zabíjajú nielen vojakov a policajtov, ale taktiež civilistov považovaných za ľudí blízkych vláde pod vedením šiitov. Komisárka varovala bojujúce strany, že musia dodržiavať medzinárodné právo požadujúce humánne zaobchádzanie s príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí zložili zbrane. Zdôraznila pritom, že "vraždy všetkého druhu, zmrzačovanie, kruté zaobchádzanie a mučenie predstavujú vojnové zločiny".

Irán posiela vojakov

Do Iraku vysiela svojich elitných vojakov Irán. Vojaci majú tamojšej vláde pomôcť bojovať proti rozmáhajúcemu sa povstaniu sunnitských fundamentalistov. Podľa piatkovej správy amerického kanála FoxNews už do Iraku vycestovalo 150 príslušníkov špeciálneho útvaru Kuds (Jeruzalem), ktorý je súčasťou iránskych revolučných gárd chrániacich zriadenie krajiny založené na šiitskom islame.

Veliteľ útvaru Kásem Solejmání sa údajne vo štvrtok stretol s irackým šiitským premiérom Núrím al-Málikím, ktorému ponúkol poskytnutie dvoch oddielov ako pomoc pri obrane Bagdadu. Na strane Západom podporovanej vlády by tak mohlo bojovať až 10-tisíc Iráncov, uvádza FoxNews. Susedné krajiny boli pritom v minulosti úhlavnými nepriateľmi a v rokoch 1980 až 1988 proti sebe viedli krvavú vojnu.

Podľa FoxNews sa predpokladá, že iracký premiér ponuku Iránu zváži vzhľadom na údajné odmietnutie jeho požiadavky, aby proti fundamentalistom spájaným s al-Kájdou zasiahlo americké letectvo. Na porazení sunnitských fundamentalistov má pritom záujem rovnako iracká vláda pod vedením šiitov, ako aj iránsky režim. Prezident USA Barack Obama v súvislosti s najnovším vývojom vo štvrtok nevylúčil, že v prípade nutnosti sa do bojov zapojí aj americká armáda.

Americké firmy premiestňujú zamestnancov

Na napätú situáciu v Iraku reagujú aj americké firmy, ktoré začali premiestňovať svojich zamestnancov zo severného Iraku na bezpečnejšie miesta. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa ministerstva zahraničia Jen Psakiová. Dodala, že americké veľvyslanectvo aj všetky konzuláty zostávajú otvorené a pracujú v normálnom režime.

Psakiová povedala, že americkí občania, ktorí v Iraku pôsobia podľa dohody s irackou vládou v rámci programu vojenskej pomoci, boli dočasne premiestnení pre bezpečnostné obavy. Neuviedla, koľkých ľudí sa toto opatrenie týka, ani kam ich evakuovali. Väčšina sa nachádzala vo vojenskej základni Balád v severnom Iraku.

Prezident Barack Obama v piatok uviedol, že bude trvať niekoľko dní, kým zváži všetky možnosti pomoci Iraku, ktorý čelí povstaniu islamistov. Dodal, že akákoľvek akcia by si vyžadovala významné angažovanie sa zo strany samotného Iraku. "Spojené štáty sa jednoducho nezapoja do vojenskej akcie, ak chýba politický plán Iračanov, ktorý by nám dal nejaké záruky, že sú pripravení spolupracovať," povedal Obama.

Dal tak jasne najavo, že nepošle amerických vojakov späť bojovať do Iraku. "Nebudeme schopní niečo také pre nich urobiť," skonštatoval. Pripustil však, že nejde len o problém Iraku, ale islamisti môžu potenciálne znamenať aj hrozbu pre Američanov. "To, čo musíme urobiť, je skombinovať vybrané akcie našej armády, aby sme sa uistili, že ideme po teroristoch, ktorí by mohli zraniť našich vojakov v zámorí, prípadne zasiahnuť našu krajinu," povedal Obama.