V boji s rasovou diskrimináciou je kľúčová politická vôľa

Na Slovensku podľa nej inštitúcie verejnej moci nestíhajú sledovať, čo sa deje v krajnej pravicovej sfére, ktorá vo veľkej miere stojí za šírením rasovej diskriminácie. Okrem toho je problémom, že diskriminácia už dávno nepatrí len medzi rady extrémistov, ich rétoriku preberá aj celospoločenský diskurz, tvrdí Biháriová.

Svet si 21. marec ako Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii pripomína od roku 1967, kedy ho ustanovilo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov. Je spomienkou na masaker, ktorý sa v roku 1960 stal v juhoafrickom meste Sharpeville. Pri pokojnej demonštrácii proti apartheidu tu polícia zabila 69 ľudí.

Týmto dňom sa začína aj týždeň solidarity s národmi bojujúcimi proti rasizmu a rasovej diskriminácii. Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii by mal všetkých nabádať k vzájomnej tolerancii, vzdoru proti rasovej diskriminácii a jej možným negatívnym dôsledkom, píše sa na stránke Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

Podľa Biháriovej štátne politiky doteraz vychádzali viac-menej z predpokladu, že pravicový extrémizmus je spojený s prejavmi typickými pre éru neonacizmu na sklonku 90-tych rokov, kedy sa prezentoval hákovými krížmi, hajlovaním, či oslavou Tretej ríše. Prestali teda sledovať aktuálny vývoj, ktorý výrazne zmenil ich verejné vystupovanie a pôsobenie.

"Nehovoria o vyvolenom árijcovi a bielej rase, nehovoria o glorifikácii NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana, pozn. red.) a Tretej ríše. Hovoria o tom, že chcú chrániť slovenské rodiny," vysvetľuje Biháriová. Používajú sofistikovaný jazyk. Ak hovoria o tom, že chcú Slovensko chrániť pred kriminalitou a zločinnosťou, tak nikdy nehovoria o plošnej kriminalite, dodáva právnička.

Posun v rasovej diskriminácii spočíva v tom, že sa agenda extrémistov stala mainstreamovou záležitosťou, hovorí Biháriová. "Často počujeme podobné výroky z úst štandardných politikov. Sú tu výroky na internete, ktoré sú ďaleko za hranicou trestného zákona," dopĺňa Biháriová. O úspešnosti v boji štátu proti prejavom rasovej a inej nenávisti hovoria podľa nej štatistiky kriminality. Kompetentní sa zvyknú hrdiť tým, že narastá počet identifikovaných trestných činov tohto typu, hovorí právnička.

Pri pohľade na ich skladbu však zistíme, že najčastejšie ide o podporu a propagáciu hnutí. To sú v rámci pravicového extrémizmu okrajové záležitosti a okrajové nebezpečenstvo, tvrdí Biháriová. "Hľadať extrémizmus na nášivkách a tričkách malých chlapcov, keď tu máme skupiny, ktoré dokážu katalyzovať masu, ktoré majú politické ambície, ktoré dokážu naozaj ovládať internetový priestor, majú obrovskú aktivistickú základňu... je nepochopením toho aktuálneho problému," dodáva Biháriová.