Návrh k stratégii ochrany ľudských práv výborom neprešiel

Predseda výboru Rudolf Chmel (Most-Híd) mal k stratégii viaceré pripomienky, no tie výborom neprešli. Podľa jeho slov by bolo potrebné prepojiť stratégiu na prílohy, pretože práve tie konkrétne definujú problémové oblasti, ktoré sa v hlavnej časti nachádzajú len všeobecne.

Súvisiace:

V NR SR nahlásili bombu, na úrad vlády prišiel výhražný list

Množstvo nepresností

"Bolo by dobré, keby sa stali integrálnou súčasťou celého materiálu," poznamenal s tým, že sú pre neho veľmi dôležitou zložkou stratégie. "Oceňujem však snahu o vytvorenie diskusnej atmosféry pri jej príprave a takisto fakt, že ste sa tento materiál rozhodli predložiť na naše rokovanie," doplnil. Tiež by malo byť podľa neho explicitne vyjadrené, kto nesie za naplnenie stratégie zodpovednosť, aké sú povinnosti jednotlivých ministrov a aké je časové ohraničenie stratégie a jej implementácie.

Podľa predsedu rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Miroslava Lajčáka nie je možné, aby boli prílohy integrálnou súčasťou stratégie, pretože na nich nebude celospoločenská zhoda. "Sú výstupom odborných podujatí, každá má svojho garanta, každá je súčasťou priloženého spisu s podpisom príslušnej osoby, do čoho sme nevstupovali," vysvetlil.

Členovia výboru mali možnosť sa k návrhu stratégie vyjadriť, túto možnosť využil tiež člen výboru Béla Bugár (Most-Híd), ktorý sa prihlásil do rozpravy. Kriticky sa vyjadril k prílohe číslo jeden, ktorá sa venuje problematike menšín. Obsahuje podľa neho množstvo závažných jazykových nepresností, ako je napríklad chorvátska obec či menšinová obec. "Navrhoval by som celý materiál zaradiť na korektúru," poznamenal. Príloha podľa Bugára konštatuje možnosti a práva menšín, no nenaznačuje reálne problémy pri vykonávaní práv. Ako dodal, chýba v prílohe kapitola, kde by bolo naznačené, akým spôsobom chcú umiestniť do verejného života menšiny vo veciach, ktoré sa ich týkajú.

Zdroj pre budúce kroky a opatrenia

Na Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku sa pracuje už tri roky a Lajčák verí, že sú v záverečnej fáze. V piatok 6. júna ju rezort zahraničných vecí dal do medzirezortného pripomienkového konania, to sa skončí vo štvrtok 19. júna. Finálna verzia by mala byť na ľudskoprávnu radu vlády predložená 26. júna, do 30. júna by sa mala dostať na rokovanie vlády.

Stratégia je podľa Lajčáka dokument, ktorý by mal reflektovať potreby zraniteľných skupín a situáciu v ochrane ľudských práv na Slovensku. Došlo v nej k širokému zmapovaniu dodržiavania a ochrany ľudských práv u nás, pričom zastrešuje celú túto problematiku do jedného uceleného dokumentu.

"Je to rámcový a ideový dokument, ktorý bude zdrojom pre budúce kroky a opatrenia, pričom budeme hľadať takú formu, ktorá bude vládou prijatá a spoločnosťou akceptovaná," povedal na schôdzi. Stratégia je podľa neho orientovaná na tie skupiny, ktoré u nás nie sú doteraz zastúpené iným právnym aktom. "Chcem mať dokument, ktorý nerozdeľuje spoločnosť a chcem mať taký dokument, na ktorom budeme stavať. Toto je naša ambícia," povedal Miroslav Lajčák. Na záver dodal, že materiál do medzirezortného pripomienkového konania predložil s čistým vedomím a svedomím.