Na Slovensku sa cíti bezpečne menej ako polovica Ázičanov

S fyzickým napadnutím na verejnosti má skúsenosť viac ako šesť percent. Terčom útokov sú najčastejšie Afričania a moslimovia. O týchto údajoch dnes na tlačovej besede informovali zástupcovia Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Výsledky ročného výskumu IOM sa nachádzajú v publikácii Skúsenosti migrantov a migrantiek na Slovensku s násilím.

Akceptovanými sa cíti byť 56 percent migrantov. Číslo sa opäť líši pri Ázijcoch, z ktorých to je 38 percent. "Za najvýznamnejšie faktory znevýhodnenia považujú migranti svoju krajinu pôvodu, typ pobytu, jazykové schopnosti a náboženstvo," zhŕňajú výsledok autori publikácie Matej Blažek, Soňa Andrášová a Nina Paulenová.

Kľúčový problém spočíva v tom, že migranti, vrátane obetí násilia, majú málo kontaktov so štátnymi inštitúciami. Sú sociálne izolovaní, vysvetľuje Blažek. Významné sú pre nich neformálne zdroje pomoci vo vlastných komunitách. Tie však nestačia ani pri riešení každodenných situácií. Ako Blažek dodáva, chýbajú terénni pracovníci, ktorí by vedeli pomôcť. Chybou tiež je, že neexistujú väzby medzi migrantmi a štátnou správou či mimovládnymi organizáciami.

Terčom útokov sú najčastejšie Afričania a moslimovia.Ilustračné foto: Nadácia Integra - Beata DobováBrutálne formy násilia sa týkajú pracovného zneužívania Ukrajincov, ktorých je medzi migrantmi na Slovensku najviac. Obeťami fyzických útokov na verejnosti bývajú najčastejšie ľudia s odlišnosťou vo výzore. Výnimkou nie sú ani násilnosti v rámci komunít.

Skúsenosti s inštitúciami, ktoré majú migrantom v takýchto prípadoch pomáhať, nie sú najlepšie. Podľa vedúcej Úradu IOM v Bratislave Zuzany Vatráľovej je dôležité, aby sa informácie o pomoci, ktorá je migrantom k dispozícii, dostala k nim samotným. Napríklad na políciu sa zdráhajú ísť preto, lebo ich prvá skúsenosť pri vybavovaní pobytu nemusela byť príjemná.

Nie vždy sú ich obavy odôvodnené, zdôrazňuje Vatráľová. Migranti nevyhľadávajú pomoc u slovenských orgánov aj preto, že pochádzajú z krajiny, kde žiadať o pomoc políciu nie je zvykom. "Môže tam byť bariéra, za ktorú u nás nikto nemôže," vysvetľuje šéfka bratislavského úradu. Dobrou cestou by bolo nahlasovanie trestných činov cez tretiu osobu, čo je overená prax z iných krajín, uzatvára Vatráľová.

Publikácia Skúsenosti migrantov a migrantiek na Slovensku s násilím zhŕňa výsledky ročného výskumného projektu "Príčiny, formy a dôsledky násilia na štátnych príslušníkoch tretích krajín v SR". Na dotazník odpovedalo 700 dospelých cudzincov žijúcich na Slovensku.

Z oficiálnych údajov vyplýva, že u nás žije viac ako 20-tisíc cudzincov. Blažek však tvrdí, že mnoho skupín, komunít a jednotlivcov ostáva pre inštitúcie stále neviditeľných.