Scenáristika sa nedá naučiť z brožúrok, tvrdí Ondrej Šulaj

"Scenárista stojí väčšinou v pozadí, som preto z ocenenia prekvapený," reagoval Šulaj, ktorý si svoju profesiu vybral už vo veku 11 rokov. "Odmalička som vyrastal v lesoch, kde bolo len pár domov. Nemali sme kino ani obchod, do školy som dochádzal asi sedem kilometrov. Bolo mi ľúto, že moji spolužiaci chodia do kina, cez prestávky mi rozprávali zážitky z plátna," zaspomínal si Šulaj na detské časy počas tlačovej konferencie v Trenčianskych Tepliciach.

Keďže nemal možnosť chodiť na filmy do kina, aspoň si o nich začal čítať v časopise. Na vysnívané štúdium scenáristky sa pre neskoro poslanú prihlášku najprv nedostal, skončil však na Kolibe, a to v čase, keď nastupovala generácia skvelých režisérov, ako Jakubisko, Hanák či Havetta.

"Nakoniec to bolo moje šťastie. Bol som v zákulisí strihu, bola to pre mňa skvelá škola a ohromný zážitok, ktorý som vnímal veľmi intenzívne," skonštatoval jeden z najvýznamnejších slovenských scenáristov generácie debutujúcej v 80. rokoch, ktorý sa na VŠMU o dva roky neskôr predsa len dostal a po absolvovaní štúdia Filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky sa najprv venoval divadlu.

Viac správ z Art Film Festu:

Do kín príde dokument o tlmočníčke hviezd Art Film Festu

Art Film Fest uviedol Prvý slovenský horor, diváci sa smiali

Filmár Szabó prezradil na Art Film Feste, na čo kladie dôraz

Na Art Film Feste premietnu dokument Atentát na Heidricha

Plaketa Ivana Trojana zdobí na Art Film Feste Most slávy

Začal sa Art Film Fest, najkratšia noc patrila Trojanovi a Szabóovi

Ondrej Šulaj mal vždy rád nové výzvy

Scenáristicky debutoval v roku 1981 filmom Pomocník, nasledovali scenáre filmov Pavilón šeliem (1982), Tichá radosť (1985), Štek (1987) či Správca skanzenu (1988). Pre režiséra Martina Šulíka napísal scenáre filmov Neha a Všetko čo mám rád, ako spoluscenárista sa podieľal na filmoch Orbis pictus či Záhrada, ktorý v roku 1995 získal Českého leva za najlepší scenár. Za scenár filmu Muzika (2007) Juraja Nvotu získal národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Neustále sa však vracal aj k divadelnej a televíznej réžii (O psíčkovi a mačičke, Na Bukvovom dvore), v súčasnosti začína nakrúcať podľa novely Ladislava Balleka svoj prvý dlhometrážny hraný film Agáva, v ktorom si zahrá aj Milan Lasica či Milan Kňažko. "Vždy som rád prijímal nové výzvy. To je to, čo človek rád prekonáva. Keby som robil veci len rutinným spôsobom, mechanicky a na objednávku, tak by ma to vôbec nebavilo. Každá práca na každom novom scenári bola istou výzvou. Každý film, ktorý sa zrealizoval, mám rád. Nemusím sa hanbiť za veľa vecí vo svojej tvorbe," uviedol Šulaj pre agentúru SITA.

Scenáristika sa nedá naučiť cez brožúrky

Profesor, ktorý na VŠMU pôsobil nielen ako pedagóg, ale aj ako prodekan a dekan a rektor, je presvedčený, že "scenáristika sa nedá učiť cez brožúrky a pravidlá". Hoci viac ako ocenenia si scenárista cení odozvu od ľudí, Zlatú kameru z festivalu, ktorý sleduje od jeho začiatku, si veľmi váži. Ocenenie podľa viceprezidenta Art Film Festu Petra Hledíka získal aj preto, že sa tvrdohlavo snaží pochopiť život a preniknúť pod jeho povrch.

Podľa Ondreja Šulaja však ide o nikdy nekončiaci proces. "Život je zaujímavý tým, že neustále otvára nové a nové tajomstvá a akonáhle na tieto tajomstvá siahnete a začnete im rozumieť, tak zistíte, že je všetko úplne inak a objavujú sa ďalšie otázky, na ktoré treba hľadať odpovede. To je vlastne aj dôvod, prečo sa umenie neuveriteľne a vždy novým spôsobom k týmto otázkam vracia a hľadá zmysel tohto života," dodal laureát ocenenia Zlatá kamera.