Parlament sa nedohodol na zmene zákona o konflikte záujmov

"Nedošlo k dohode na ústavnej väčšine. Na jeseň sa k tomu vrátime," povedal Paška s tým, že k návrhu sa vráti parlament na jeseň, aby účinnosť zmien bola od roku 2015.

Opozícii sa nepodarilo dohodnúť

Opozícia v septembri 2013, keďže sa jej nepodarilo dohodnúť so Smerom-SD na novele ústavného zákona o konflikte záujmov, predložila vlastný návrh, s ktorým podľa Miroslava Beblavého pôvodne súhlasil aj predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD). Tento návrh však neprešiel. Ešte v septembri 2012 sa grémium dohodlo, že zákon treba prepracovať. Následne vznikla pracovná skupina zo zástupcov všetkých parlamentných strán.

Po niekoľkých mesiacoch sa komisia dohodla na návrhu a v apríli ho predložila Paškovi. Ten koncom mája predložil pozmenený návrh s niektorými vypustenými ustanoveniami.

Zákon sa dnes netýka všetkých

Keďže podľa Beblavého Paškov návrh vypúšťal zo zákona dôležité veci, dohodli sa na kompromisnom znení, ktorý mal Paška na grémiu predložiť začiatkom júla. V auguste mal byť návrh podaný, to sa však nestalo. V septembri 2013 Paška predložil podľa Beblavého ešte "vykastrovanejšiu" verziu návrhu. Chýbala v ňom napríklad podrobná štruktúra majetku či povinnosť uvádzať drahé dary.

Opozícia navrhovala, aby sa zákon týkal širšieho okruhu verejných funkcionárov, pretože dnes sa netýka funkcionárov v regulačných úradoch alebo v štátnych podnikoch, ktoré patria pod Fond národného majetku. Podľa opozičného návrhu by sa zákon týkal aj vedúcich kancelárie prezidenta či NR SR, šéfa vojenského spravodajstva či prezidenta policajného zboru.

Opozícia navrhovala aj povinné oznamovanie súkromných darov, ktoré presahujú 4000 eur. Lehota na zasielanie majetkových priznaní sa mala zmeniť z 31. marca na 30. apríla. Zmena sa týkala aj formulárov, na ktorých funkcionári podávajú priznania. Tie mali byť prílohou zákona. Majetkové priznania mali byť podrobnejšie.