Robert Vano: Fotograf, ktorý sa venuje technike Platinotypia

Platinotypia nie je bežne sa vyskytujúcou technikou, ako ste sa k nej dostali?

Platinotypia ma fascinovala od tej doby, keď som ju prvýkrát videl na výstave Irvina Penna v New Yorku, tieto matné zamatové obrázky mi učarovali. Chcel som, aby aj moje fotografie získali na vzácnosti a originalite, aby sa predávali vo svetových galériách. Platinotypia dáva vznik absolútne unikátnym dielam, ktoré sú nádherné nielen obsahom, ale i formou. Tým, že fotografiu vyhotovujem ručne, dostáva môj podpis iný rozmer. Pre galérie ide o jednu z najakceptovanejších fotografických techník.

Čo tkvie za touto vysokou akceptovateľnosťou a dopyte po platynotypii?

Okrem vizuálnej pôsobivosti je pre galérie najdôležitejšia životnosť obrazu, dobre vytvorená platinotypia bez zmien odoláva zubu času až tisíc rokov. Je to vďaka dobrým vlastnostiam platiny, ktorá patrí medzi najstabilnejšie kovy, dokonca viac ako zlato. Pri výrobe fotografií sa používala už okolo roku 1850, čím sa radí medzi najstaršie fotografické techniky. Vzácnosťou je i preto, že sa ňou zaoberá naozaj málo fotografov.

Čím to je, že sa ňou dnes už takmer nikto nezaoberá?

Hlavným dôvodom sú finančné náklady, platina je jeden z najdrahších kovov. Počas prvej svetovej vojny technika kvôli nedostatku kovu na trhu na istý čas zanikla. Jej renesancia nastala v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy vzrastal záujem o originalitu. No v dnešnej digitálnej dobe, kedy ku všetkému stačí niekoľko klikov myšou, je málokto ochotný objednávať si spoza mláky drahé chemikálie a ručne vyrobený papier. Digitálna tvorba je navyše neúmerne jednoduchšia a rýchlejšia, pri platinotypii mi trvalo šesť rokov,kým som prišiel na všetky nuansy. Ide teda o kombináciu náročnosti finančnej a časovej.

Prečo ste si ju potom vybrali, nerád volíte jednoduché cesty?

Platinotypii venujem svoj čas i financie preto, že som od prírody perfekcionista a moja práca je stopercentne poctivá. Ako raz povedal Bernard Shaw: "mám veľmi jednoduchý vkus, uspokojím sa s tým najlepším.” Investoval som do nej veľmi veľa peňazí, v určitej dobe v podstate všetky, ktoré som mal, ale svoju kolekciu som dokončil. Keď teraz v galérii poviem, že disponujem výstavou v zložení dvoch stoviek fotografií v platine, idú sa zblázniť.

Výsledkom vašej práce s platinovo-paládiovým procesom bola práve spomínaná výstava Platinum Collection a taktiež rovnomenná publikácia. Forma je nám známa, čím sa vyznačuje po obsahovej stránke?

Kompletná výstava a jej katalóg - knižná publikácia v zložení 199 kusov platinových fotografií predstavuje prierez môjho štyridsaťročného pôsobenia v oblasti fotografie. Možno medzi nimi nájsť mužský, ženský akt, kvetinové zátišia, či pohľady na Prahu. Obsahovo nie je jednoznačne vymedzená, no je mojou všeobecnou foto retrospektívou.

Od vysokých nákladov sa pravdepodobne odvíja aj cena výsledného produktu.

Cena originálov, ktoré boli aj súčasťou predajnej výstavy, sa pohybuje medzi 1000 a 1400
eur. Investujú do nich tí najnáročnejší milovníci fotografie. Slovo investícia je priliehavý
výraz, keďže platina naozaj vydrží celý život. Kto takýmito prostriedkami neoplýva, môže si
zakúpiť aspoň spomínanú knižnú publikáciu, v ktorej sú fotografie vytlačené na papieri
pripomínajúcom platinotypiu.

Mali ste učiteľa?

Učiteľa som nemal, učil som sa samostatne. Mal som niekoľko neúspešných pokusov, ale recept bol v podstate jednoduchý. Avšak keďže ma do postupov nikto nezasvätil, skúšal som všetko sám štýlom pokus-omyl. Väčším problémom bolo získanie platiny, ktorá ako vzácny kov podliehala prísnej legislatíve. Nakoniec som zohnal distribútorov kovu v americkom Santa Fe a papier zas vo Francúzsku.

Sám ste síce učiteľa nemali, ale často vediete workshopy. Zaoberal sa niektorý platinotypiou?

Viedol som workshop prednáškového typu zameraný na "platinovú fotografiu" v Moskve a tento model by som v októbri chcel uplatniť aj na Slovensku v Tomášove. Touto technikou sa u nás takmer nikto nezaoberá, no pritom naozaj nie je vôbec náročná. Áno, vyžaduje časovú a finančnú investíciu, ale na to si kvalitné produkty nárokujú vždy. S platinotypiou mám viac ako desaťročné skúsenosti, ktoré by som rád odovzdal ďalej a tým aj "presvedčil", že ten, kto to s fotografiou myslí vážne, túto historickú fotografickú techniku pokojne zvládne. Nemali by sme nechať historické techniky vymiznúť a dávať neustále prednosť jednoduchým možnostiam. Samozrejme, nemôže ju robiť každý, potom by
stratila na originalite.

Akí známi fotografi sa ňou zaoberali okrem spomínaného Irvinga Penna?

Oživili ju napríklad aj svetoví fotografi Richard Avedon, Herb Ritts a jeden z mojich hlavných umeleckých vzorov, americký umelec Robert Mapplethorp.

Znie to ako tajomná alchýmia ale v podstate ide o jednoduchú chémiu. Mohli by ste nám stručne ozrejmiť tento proces?

"Tajomstvom" je citlivosť platinových solí pri osvetlení. Pracujem s ručne vyrobeným papierom ktorý vyrábajú iba vo Francúzsku, na ktorý štetcom nanášam vrstvu platiny zmiešanú so soľami železa, nasleduje exponovanie a vyvolávanie. Vznikne zamatovo matný obrázok v šedých tónoch. Každý je neopakovateľným autorským originálom. Možnosť dotknúť sa vlastnej práce je skvelý pocit.

Vzácne kovy nie sú len dámskou ozdobou, ale i základom najcennejšej historickej fotografickej techniky, ktorá dáva vznik ozajstným unikátnym klenotom. Robert Vano disponuje jednou z najväčších kolekcií platinotypií na svete, fotografie ponúka tým najnáročnejším milovníkom vizuálneho umenia. Vďaka životnosti platiny sa tak skutočne stávajú súčasťou rodinnej "šperkovnice". Umeleckým zážitkom dostupným pre každého je aj listovanie v publikácii Platinum Collection, v ktorej navodzujú dojem exkluzivity fotografie vytlačené na papieri pripomínajúcom platinotypiu.

Pre všetkých vyznávačov platinových fotografií je pripravený workshop pod vedením Roberta Vana:
http://robertvanogallery.com/workshopy/odhalte-tajomstvo-platinovych-fotografii-s-robertom-vanom/?gclid=CI6QhOf3xL8CFevpwgodzwYAQw