Monitor deviatakov demotivuje, neukáže, čo žiaci vedia

Ako povedala Szitová v sobotu pre agentúru SITA, zaznamenali nový fenomén, keď mnohí žiaci rezignovali a z tried odchádzali pred uplynutím času, ktorý bol vymedzený na testovanie.

Podľa Szitovej to súvisí s tým, že ministerstvo školstva podmienilo prijatie žiaka na strednú školu bez prijímacích skúšok 90-percentnou úspešnosťou v celoslovenskom testovaní. „Monitor s kritériom 90 percent úspešnosti pre prijatie na akúkoľvek strednú školu stráca pre väčšinu žiakov opodstatnenie a dosiahnuté výsledky nebudú odzrkadľovať skutočnú úroveň vedomostí žiakov,“ zdôraznila.

Žiaci s horším prospechom sa podľa Szitovej po oboznámení sa so zadaním jednotlivých úloh prestali snažiť, často tipovali. Upozornila, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi do tzv. zbernej triedy, teda miestnosti vyhradenej pre žiakov, ktorí testovanie ukončili, prichádzali mnohí deviataci v polovici testovania s argumentom, že aj tak na 90 percent testy nenapíšu a budú musieť robiť prijímacie skúšky.

Szitová tiež upozornila, že test z matematiky podľa učiteľov nezahŕňal učivo 9. ročníka a zvládol by ho aj ôsmak. Naopak, test zo slovenského jazyka obsahoval otázky zo stredoškolského učiva.

„Monitor v súčasnej podobe demotivuje väčšinu žiakov a prestáva plniť hlavnú úlohu, ktorou je získať obraz o výkone žiakov pri výstupe zo základnej školy,“ vyhlásila s tým, že v predchádzajúcich rokoch predstavovali kritérium prijatia žiaka na strednú školu výsledky testovania spolu s prospechom žiaka, úspešnosťou v súťažiach a talentových skúškach.

Ak má byť súčasne nastavený monitor motivačný, 90-percentná hranica by sa mala podľa nej doplniť aj o nižšie úrovne úspešnosti (napr. 70 percent, 50 percent), ktoré by motivovali všetkých žiakov základných škôl dosiahnuť čo najlepší výsledok v testovaní.

„Ministerstvo školstva ohraničilo priemerom známok prijatie žiakov na stredné školy a k priemerom známok teraz pridáva aj 90 percent v monitore. Prispejú tieto opatrenia skutočne ku skvalitneniu vzdelávania? Mali by sme motivovať a myslieť aj na deti, ktoré síce nie sú perfektné v matematike, no majú vynikajúce úspechy napr. v hre na klavír, maľovaní, cudzích jazykoch, prípadne sú manuálne zruční,“ uviedla.