Kardinál Korec ukázal na Sviečkovej manifestácii odvahu

Šoféri striekačiek na Sviečkovom pochode dostali montérkyNezištná pomoc a obetavosť, akú v ťažkých časoch komunistického totalitného štátu mnohokrát preukázal kardinál Ján Chryzostom Korec, môže byť podľa predsedu Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondreja Krajňáka vzorom pre mladé generácie do budúcnosti.

Krajňák sa stretol s kardinálom Korcom pri príležitosti 25. výročia Sviečkovej manifestácie, aby mu vyjadril obdiv a poďakoval za morálny a statočný postoj, ktorý prejavil Korec počas obdobia komunistickej totality.

Korec bol jedným zo spoluorganizátorov zhromaždenia, ktoré sa konalo 25. marca 1988 v Bratislave.

Sviečková manifestácia mala podľa Krajňáka význam nielen pre veriacich, ale aj pre celú spoločnosť. „Veriaci i neveriaci ľudia ukázali celému svetu zmysel odporu. Bojovali za náboženské a občianske práva v spoločnosti. Napriek vplyvu totalitného štátu sa s odvahou, so sviečkou v ruke a modlitbou na perách postavili proti režimu a ukázali gesto viery, odvahy a statočnosti,“ povedal pre agentúru SITA Krajňák.
Sviečkami proti komunistickému režimu

Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu.

Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev.

Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.


Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách.

Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami.

Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.

Hlavných organizátorov - Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.

Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas.

Domáca štátna propaganda dala uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu