Ombudsmanke sa nezdá zákon o cudzincoch, právnik ju podporil

Verejná ochrankyňa práv sa totiž po druhý raz obrátila na ÚS SR s návrhom, aby preskúmal, či zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle sú v súlade s Ústavou SR a inými medzinárodnými dohovormi. Súd jej prvý návrh na marcovom neverejnom zasadnutí pléna odmietol s tým, že ho podala zjavne neoprávnená osoba. Rozhodnutie jej kancelárii doručili 10. júla. "Ak samozrejme ombudsmanka neodstránila veci, ktoré jej ústavný súd vyčítal, tak opätovný návrh podala zbytočne, pretože súd opätovne odmietne jej návrh," uviedol pre agentúru SITA Ľalík.

Dubovcová hovorí o rozpore s ústavou

Rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhu je podľa odborníka na ústavné právo Tomáša Ľalíka len procesnej povahy. "V zásade nezakladá prekážku res judicata, a teda veci už raz prejednanej," informoval. Ak Jana Dubovcová odstránila podľa jeho slov podmienku, pre ktorú sa ÚS SR odmietol jej návrhom zaoberať, mal by posúdiť, či ustanovenia zákona naozaj sú, alebo nie sú v rozpore s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovensko viazané.

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová sa opäť obrátila na Ústavný súd SR. Ombudsmanka je totiž presvedčená, že niektoré ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a tiež zákona o azyle skutočne v rozpore s ústavou a dohovormi sú, informoval agentúru SITA Dubovcovej poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko. Ombudsmanka podala návrh na ÚS SR, aby posúdil súlad oboch zákonov so slovenskou ústavou, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

"Ombudsmanka na ÚS SR podala v podstate identický návrh, no v súlade s požiadavkou Ústavného súdu SR ho doplnila o dve podania od občanov. Tí sa na ňu obrátili so žiadosťou, aby sa v tejto veci obrátila na ústavný súd," priblížil Glovičko..

Dotknutí sa nemôžu dobre brániť

"Napadnuté ustanovenia umožňujú, aby policajné útvary a migračný úrad ministerstva vnútra odôvodňovali niektoré svoje rozhodnutia iba tým, že ide o tzv. bezpečnostný záujem Slovenskej republiky," povedala verejná ochrankyňa práv. Takéto odôvodnenie podľa jej slov neumožňuje dotknutým osobám účinne sa brániť a ani predkladať dôkazy na vyvrátenie skutočností, ktoré tvoria rozhodnutia policajných útvarov alebo migračného úradu.

Toto legislatívne riešenie nie je podľa Jany Dubovcovej v súlade s požiadavkou o rovnom postavení strán v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. "Odôvodnenie odkazujúce iba na bezpečnostný záujem Slovenska nie je ani v súlade s garanciami, ktoré pre spravodlivé konanie poskytujú pre SR záväzné medzinárodné dohovory," uviedla.